All Right Dude ;P

2.Kapitola

"Ako by sme ju mali zobudiť?"

"Čo ti ja viem niečo originálne."

"Tak vymysli."

"Ty vymysli."

Otvorila som jedno oko. Po chvíli druhé. V mojej izbe sa rozprávali dvaja hajzli akoby nič. Nechcelo sa mi ešte vstávať z postele ani ich počúvať.
Dnes bude taký nudný deň. Okrem večerného stretka s tým typkom na ktoré neviem či pôjdem sa nič nedeje. Poobede mám ešte volejbalový tréning. Už to bude týždeň čo som na ne nechodila. Zase mi budú všetci pindať.
Prevalila som sa na druhý bok aby som obnovila svoju polohu. Zabudla som na svoju neosamelosť v izbe.
Adrián a Laura sa na mňa v okamihu pozreli. V polospánku s euforickým úsmevom som im zamávala. Adrián mi od kýval naspäť.

"Nemali by sme jej povedať o blížiacej sa hodine ôsmej?" Zašepkala Laura až moc hlasno. Chvíľku som premýšľala no hneď som aj spozornela. Pozrela som sa na hodiny v mobile vedľa mňa a v okamihu som bola na nohách.

Obidvaja sebou cukli mojim smerom. "Nevedela som o tvojom zakladaní si na dochádzke." Posmešne poznamenala Laura.

Ja som rýchlo schmatla prvé oblečenie v mojom zornom poli.
"To nie ale momentálne mám nábeh na vylúčenie a chcem zmaturovať na prvý pokus." Zadychčaná som uháňala do obývačky pre pár zošitov. Tam stále sedel na gauči Frederik v pre mňa až neprirodzene nepohodlné polohe. Schmatla som pár zošitov bez toho aby som sa pozrela na aký predmet boli určené a už som šprintovala k dverám.

"Keď už sa tak ponáhľaš chceš odviesť?" Navrhol mi Adrián ešte z obývačky.

"To by mi celkom bodlo." Potešená z odvozu vďaka ktorému sa nemusím trepat na autobus som odomkla dvere.

.

V škole sme boli za necelú štvrť hodinu. Poďakovala som sa za odvoz no predtým ako som odišla som nakukla do otvoreného okna.
"Kto vás pustil do môjho bytu." Zvedavo som zaklipkala očami a čakala na odpoveď.

Adrián sa zasmial. "Kto iný by nám mohol otvoriť."

"Ale veď Fred spal ako zabitý." Trochu som nechcela uveriť ako by mohlo to lenivé zviera otvoriť niekomu dvere o pol ôsmej ráno.

"Prišli sme trochu skôr. Vieš, dnes je deň D." Potmehúcky sa zašlabil.

Ja som sa teda pobrala do spomínanej školy. Neušlo sa to bez menšieho meškania tak som len rýchlejšie prebehla chodbou a hľadala triedu s mojou prvou hodinou.
Prvá hodina je občianka s novo-starym profesorom. Prvý krát bude učiť občianku a len preto, lebo stará učiteľka náhle otehotnela v štyridsaťpäťke.

Po príchode do triedy som sa ospravedlnila za meškaný príchod a posadila sa do lavice.

.

"Už nikdy nechcem ísť do riaditeľne! Ten karhavý pohľad neznášam."

"Zajtra tam budeš zase, neboj sa."

"Čože?"

Na obede sa Lujza hádala s Oliverom o tom aký hrozný je náš riaditeľ. Veľmi som sa do konverzácie nezapájala. Rozmýšľala som nad poobedňajších treningom.

"Nás riaditeľ je slaboch oproti iným školám. "
Protirečil Oliver Lujze. Možno preto jej prišiel taký karhavý lebo často riaditeľnu nenavštevuje. Ani nemá prečo. Odhliadnuc od faktu s drogami a alkoholom po škole Čo nikto okrem nás nevie má dobré známky a ešte lepšiu dochádzku.
Zato my s Oliverom sme často "rebelovali". Možno to niekomu príde ako naschvál ale opak je pravdou. Nám sa len niekedy nepodarí odhadnúť čas. Napríklad ako dnes.