Vlčie Sestry

Náhly odchod

Ráno som vstala celkom normálne bez toho aby ma zobudila sestra (konečne). Zišla som dole po schodoch. Nikto nebol ani v kuchyni ani v obývačke. Na stole som uvidela papierik podišla som k stolu a prečítala som si ho.

Ahojte dievčatá nechceli sme vás s týmto zaťažovať pokým nebude mať Luna 16 lenže sa niečo zvrtlo a mi sme museli narýchlo odísť to čo vám chceme povedať je, že ste vlkodlačice  narodili ste sa tak. Ste zo svorky Rose Dynasty. Pri splne sa začne vaša prvá premena, prvá premena je vždy bolestivá tie ďalšie už nie ďalšie informácie sa dozviete od svorky.
Želáme vám veľa šťastia a dúfame, že sa ešte niekedy stretneme.
P.S Odhlásili sme vás zo školy

Z láskou Jackson a Lucy.

,,Čože?" vôbec som tomu nechápala v hlave som mala milión otázok. Prečo museli tak narýchlo odísť? Prečo nám to nepovedali skôr? Čo boli naši rodičia zač? My sme vlkodlačice?…

,, Kiara!" zakričala som na sestru, ktorá hneď zišla dole po schodoch.
,,Čo tak kričíš?" spýtala sa ma sestra no ja som jej len podala papierik.
,,Čítaj." to bolo jediné slovo, na ktoré som sa zmohla. Bola som veľmi šokovaná.

,, Čože? Prečo by sme im mali veriť, že sme vlkodlačice veď to je nezmysel. Vlkodlaci, draci, škriatkovia a iné sú len v rozprav- " začala ma poučovať sestra ako keby som mala 4 roky a tak som ju prerušila.
,,Áno ja viem ale čo ak je to pravda veď prečo by si z nás uťahovali?" spýtala som sa jej no ona len mlčky stála asi si to uvedomila.
,,Kedy je spln?" spýtala som sa jej a tým som prekazila to nepríjemné ticho (našťastie).
,, Neviem idem sa pozrieť." povedala a išla sa pozrieť do kalendára.
,,O dva dni."
,,O dva dni sa dozvieme či nám neklamali." povedala Kiara a odišla do svojej izby medzi tým sa stihla ešte lišiacky uškrnúť.

Ja som vyšla z domu musela som si prečistiť hlavu a zmieriť sa zo všetkým čo nás bude čakať. Neviem čo si mám o tom všetkom myslieť. Prišla som na čistinku, ľahla som si na trávu zavrela oči a započúvala som sa do zvukov prírody.
Vtom som pocítila, že nadomnou niekto stojí. Rýchlo som sa postavila a pozrela som sa na dotyčného. Bol to chalan mal krásne modré oči a blond vlasy. Asi som sa do neho zamilovala.

,, Ahoj" prihovoril sa mi a ja som si myslela, že sa roztopím jeho hlas bol presne ako on prekrásny.
,,Och...ahoj" povedala som mu trošku roztraseným hlasom.
,,Som David a ty?" a má aj pekné meno(🥵).
,,Ja som Luna" povedala som mu svoje meno a začervenala som sa.
,,Máš pekné meno" povedal mi a ja som sa začervenala ešte viac.
,, Ďakujem" povedala som a milo som sa usmiala.
,,No a kde máš svorku prečo si tu sama?" spýtal sa ma.
,, Počkaj ako si…" nestihla som to ani dopovedať lebo ma prerušil.
,,Je s teba cítiť vlkodlaka" povedal a táto veta má zaskočila.
,,Takže ty si…?"
,,Áno aj ja som vlkodlak" sakra môžem aspoň jednu vetu bez toho aby ma prerušil?
,,No a z ktorej svorky pochádzaš?" spýtal sa ma.
,,Rose Dynasty" odpovedala som mu no on aa iba uškrnul.
,,Aj ja som odtiaľ" povedal a znova sa uškrnul.
,,Ako to, že som ťa tam ešte nevidel?" spýtal sa ma otázku, ktorá má zaskočila, neviem či mu mám povedať čo sa stalo.
,,No...ono to je trošku komplikované" povedala som so smutnou tvárou a sadla som si znova na trávu a on tiež.

,, Nemusíš mi to hovoriť ak nechceš" povedal mi. Mala som pocit, že sa rozplačem ale udržala som to v sebe.
,,Nie to je v pohode aj tak....by si sa to  dozvedel" povedala som mu teda celý môj život čo sa stalo, čo sa zmenilo…

Po 2 hodinách

,,Asi by som už mala ísť sestra ma začne hľadať" postavila som sa a keď som chcela odísť chytil ma za ruku.
,,Počkaj...môžem ťa odprevadiť? spýtal sa ma a ja som len prikývla.

Po ceste sme sa ešte rozprávali, smiali, padla tam reč aj o premene. Dorazili sme pred dom. Rozlúčili sme sa a išli sme každý svojou cestou. Doma ma už čakala rovno pred dverami.
,,Preboha vieš ako som sa ťa zľakla."

Takže po hroooozne dlhej dobe som tu aj s novou (krátkou) časťou tak si ju užite.