,,Luna vstávaj kvôli tebe zmekáme zasa kolu a ty vie ako nerada chodím neskoro.'' začala ma budiť Kiara no ja som ju ignorovala a ďalej som spala. ,,Vstávaj lebo na teba vylejem vodu!" toto hovorila vdy keď sme mekali do koly ale tú vodu na mňa nikdy nevyliala a ani ju nemala pri sebe take pohoda. ,, Ja to myslím váne." hneď, ako to dopovedala ma obliala vodou. ,, Čo ti ibe!?" povedala som jej popri tom ako som vstávala z postele. ,,Ja som ťa varovala ale ty si nereagovala." povedala a hneď na to dostala záchvat smiechu, ktorý len tak btw dostáva dosť často. ,,Vidím, e si sa na tom dobre zabavila." povedala som otrávene popri tom ako som la ku skrini aby som si vybrala oblečenie, ktoré si oblečiem na svoj neskorý príchod do koly. Keď som sa obliekla zila som dole po schodoch.
No na moje prekvapenie boli "rodičia" v kuchyni a jedli. ,,Nemali ste byť v práci?" spýtala som sa ich, no oni na mňa hľadeli ako teľce na nové vráta dobre, e im to jedlo nevypadlo z úst. ,,Luna neviem či si to uvedomuje, ale je sobota." povedala mi Lucy (adoptívna mama). Ja tú Kiaru asi zabijem. ,,Luna ukľudni sa prosím ťa!" povedal Jackson (adoptívny otec), keď videl moju zúrivosť v očiach, no ja som ho nevnímala a natvane som vyla po schodoch a namierila som si to do sestrinej izby. ,,Ajaj" počula som tlmený hlas mojej sestry. Dvere sa rozleteli a ja som videla strach v sestriných očiach.
Take je tu prvá kapitola môjho príbehu je to síce kratia časť ale budem ju ete upravovať. Chcem ete povedať, e časti budú vychádzať nepravidelne.❤
ESTÁS LEYENDO
Vlčie Sestry
Hombres LoboJa a moja sestra Kiara sme vlkodlačice aj keď to nemáme v našich životoch práve najľahšie. Náš otec zomrel pri autonehode a naša mama nás opustila takže žijeme s adoptívnou rodinou, ktorá nás vo všetkom podporuje a sme im za to veľmi vďačné. No máme...
