COFFEE ✔️

10

28. december 2014 (nedeľa)

Rukou posunula malý zošit k nemu a on tomu vážne neveril. Iba sa na to pozeral a nedokázal sa ani pohnúť. Bol zvedavý, čo je v ňom už od prvej minúty ich prvého, vtedy ešte neverbálneho, stretnutia. Myslel si, že doň nikdy nenazrie a teraz je to pred ním. Už viac nebude tajomstvom jeho obsah.

"Na čo čakáš?" nadvihla El obočie.

"N-nič," ruku natiahol vpred a jeho brušká prstov sa dotkli povrchu zápisníka. Pritiahol si ho ešte bližšie, a potom ho vzal do rúk. Pomaly, akoby to bola nejaká krehká vec, to pootvoril, no hneď aj privrel.

"Si si istá, že chceš, aby som to videl?"

Eleanor prikývla a jemne sa zapýrila: "Len sa nesmej." Prikývol a opäť to roztvoril. Uvidel riadky načarbané ceruzkou. Niektoré slová boli úplne dočarbané, ani ich nebolo pod tou sivou farbou tuhy vidno. Obrátil to na ďalšiu stranu, nečítajúc prvú a hneď obracal ďalšie a ďalšie listy. Nechápal, čo to je, a tak si začal čítať. Malo to krátky nadpis, no i ten bol preškrtnutý a vedľa neho boli dokreslené tri bodky. Jeho oči behali po prvých riadkoch, a keď to dočítal pochopil, že sú to básne. Písala tu poéziu.

Nikdy veľmi nemal v láske poéziu, no jej si s najväčšou radosťou prečítal. Bola vážne dobrá. Po asi desiatich minútach, keď už poznal všetkých 11 básni, ktoré tam boli, prišiel na poslednú, trocha zapísanú stranu. Bol tam však len nadpis: Coffee. Pochopil, že to, čo obidvaja milovali a v podstate ich to spojilo, sa malo dostať do podoby básne, ale ešte nebola napísaná.

Zaklapol zápisník tak prudko, až podskočila. Ruky mala v lone a pozorne ho sledovala. Čo asi povie? Bude sa mu to páčiť? Prišla mu tým teraz trápna alebo detinská?

"Si naozaj talentovaná," šepol a položil malú knížočku na stôl. Všetko, čo jej doteraz povedal myslel vážne, ale chcel, aby teraz pochopila, že tieto slová sú najúprimnejšie.

Eleanor zo srdca spadol obrovský kameň. Vedela, že neklamal, verila mu.