Lost Inside

►Prologue

Všetko, celé mesto, sa veľmi krásne mihalo v spätnom zrkadle drahého auta, v ktorom sme opustili Mystic Falls. Rozhodli sme sa odísť od zbytočností v našom živote a tou najväčšou bolo mesto, v ktorom sa vás všetci snažia zmeniť. No...nie mňa. Našťastie.

Ale s Elenou Gilbertovou by to len tak ľahko nevzdali. Práve preto teraz sedela na sedadle spolujazdca a hľadela do neznáma. Bolo mi jasné, že sa určite nechce rozprávať a nad tým som sa len usmiala. Predsa som len nebola ten typ, ktorý by trávil veľa času rozprávaním.

"Kam vlastne ideme?" prehovorila asi po šiestich hodinách cesty. Očividne ju hľadenie do neznáma unavovalo rovnako tak ako mňa to šoférovanie. Chcelo by to už zaslúžený oddych a trocha nič nerobenia. Predsa len sa ma na začiatku Elena snažila zabiť. Dobre, že ju to už prešlo.

"Neviem," mykla som nezaujato plecami. "Kam mi napadne. Ale neboj sa... ideme dosť ďaleko od Mystic Falls. Tam sa nechcem za žiadnych okolností vrátiť," vysvetlila som.

Veď akoby som aj mohla? Keď sa Stefan dozvedel, že som v meste, okamžite zaútočil a chcel liek pre svoju milovanú Elenu. Ale to už ona bola bez emócií a nebola v nálade vrátiť sa do ľudskej kože. Ani ja by som nechcela byť človekom, tak prečo ju k tomu nútia? Ešteže som ju zachránila. Ináč by ju tam určite porazilo pri všetkých tých nepodarkoch. Sú upírov hanbou. Dokonca aj Damon, ktorý sa poriadne zmenil.

"Takže netušíš, kedy zastavíme?" overovala si.

"Neviem, ale sme v Kalifornii. Môžeme ísť kde len chceš," hodila som po nej očkom.

"To je v pohode," mávla rukou. "Len mi to príde, že tu sedím dlhšie ako od našej poslednej zastávky," vysvetlila.

"Vieš čo?" nadvihla som obočie. "zastavíme sa hneď v prvom meste, do ktorého odteraz vojdeme, čo ty na to?" S úsmevom som pozrela na moju dvojníčku. "A tam sa parádne nielenže rozbijeme, ale zároveň si tam nájdeme miesto. Predsa len... nikto nás nenájde. Môžeme sa tam usadiť a pozabíjať pár študentov..." Tá predstava sa mi celkom páčila.

Vždy som totižto chcela aspoň na chvíľu zastaviť a odpočinúť si od všetkého, čo ma vytáčalo. A práve sa ukázalo, že vďaka Elene sa mi to podarí.

"Platí." Na sekundu sa mi zazdalo, že sa nad tu predstavou pousmiala. To je moje dievča! Zaradovala som sa. Pomaly sa učí.

Ako som tak šoférovala, pomaly som zaostrila zrak a pred nami bola uvítacia tabuľka.

"Tak a vítaj v meste...." prižmúrila som oči do tej tmy, "menom Beacon Hills," uvítala som ju s viac-menej kyslím úsmevom. Názov mi trocha pripomínal Mystic Falls, síce neviem vlastne ani v čom, ale tak proste... bol to ten zvláštny pocit.

"A sme doma," vzdychla si Elena. Akosi... akosi bola bez života. Potrebovala nakopnúť. Potrebovala niečo, čo každému pomôže. Musela do seba niečo dostať.

"Skôr, než si niečo nájdeme... ide sa do baru!" vyhlásila som rozhodne. Našťastie, neprotestovala.

Zastavili sme pred nejakým podnikom, ktorý tiež tak nenápadne pripomínal grill a to už len z toho dôvodu. Že jeho názov bol Beacon grill. Aké originálne!

Už zvonku k nám doliehala hudba. Z kufra som si vybrala krátku koženú bundu, ktorá mi dokonale ladila s topánkami, tak som si ju obliekla a mohlo sa vyraziť.

"Pamätaj, že ak chceš niekoho zabiť, hlavne nenápadne!" prísne som na ňu pozrela. "Alebo najlepšie... nezabi ho. Len ho potom ovplyvni. Predsa len sa tu chceme zdržať."

"To chceš ty," usmiala sa Elena a podržala mi dvere.

Naozaj som to dievča nespoznávala. Prečo som ju vlastne nemala rada?

Vošli sme naraz dovnútra a celé to tu žilo. Hudba hrala na plné pecky a bolo tu dosť veľa ľudí. Namierili sme si to s dvojníčkou k baru a medzitým sa dohodli, že ak niečo, tak sme sestry. Vysvetľovať im náš príbeh by bolo zbytočné, tak prečo to nepoopraviť?

"Dvoch panákov niečoho tvrdého, ihneď!" ovplyvnila Elena hneď barmana a bolo vidieť, že si to užíva. Stačilo sa pozrieť na úsmev, ktorý nahodila.

Behom pár sekúnd bol naspäť a bez toho, aby sme skúmali, čo nám nalial sme si pripili.

"Na nový začiatok," navrhla som. Prišlo mi to aj celkom výstižné.

"Tak na začiatok!" súhlasila a štrngli sme si.

"Znova predávaš pubertiačkam?" Ozval sa nejaký mužský hlas, ako sa baví s tým barmanom.

"Raz ťa za to zavrú," zamrmlal a hodil do seba pohárik.

 S Elenou sme na seba pozreli a potom na toho chlapa. Bol dosť sexy na to, aby uvidel, aké pubertiačky my vlastne sme.

-----------------

Tak, je to moja prvá story, tu na wattpade a dúfam, že sa vám bude páčiť! :)

Comment aj votes poteší! 

Luv ya ! ♥