Niekedy keď sa zobudíš si hovoríš prečo.
Prečo som zas v tomto svete, v ktorom nieje vietor ? Prečo niekedy to nieje tak ako to bývalo kedysi a prečo niekedy má dusí pocit že som veľmi primálo?
Nemusíš sa báť ja zachránim náš vietor a stanem sa našim letom.
Utekáme svetom, chceme ostať spať, ostávam spať navždy. V mojej ruke držím pištoľ a prsteň na srdci mi žiary. V mojej hlave mám pocity že sme ešte mladý.
Vietor ráno a v noci len vánok, viem to ! Áno ?
Vráť mi spánok !
Blúdim mestom ako na pretekoch. Volám tebe nikdy nie mame. A v hlave ? To dobre poznáš...
Chceme ostať spať ...
A už len pomaly kráčam v daždi, chcem ostať spať, premýšľam a kráčam.
Už asi navždy.
