ú v a h a

228 15 4
                                    

som spisovateľ
aj keď len vlastného života
aj keď len vlastných myšlienok
z ktorých každá stroskotá
v chaose mojej mysle.

som spisovateľ
ktorého príbehy nedávajú zmysel...

som spisovateľ
a mám nádej
beriem pero
a píšem básne
neznámej láske
na papieri to znie síce tak krásne
no mimo neho je to inak
aj keby svet bol papierový
a moje myšlienky by lemovali ulice
nebolo by to to isté
aj keď, iste,
myšlienok je tisíce
aspoň dosť na všetky ulice a chodníky
dosť na to aby sa v nich niekto stratil
a hľadel na papierové obchody a podniky
v nádeji že sa nájde
v nádeji že by si cestu skrátil...

Možno jemu patria tie básne
no je myšlienkami opitý
možno nepíšem neznámej láske,
len stratenej
ktorej svet zbičoval pocity.

A tak šepkám do tmy
dve slová
dúfajúc že ich bude počuť
lebo sa čochvíľa
rozpustia vo vetre
a ostane len slabá ozvena
vytvorená atramentom
na tenkom papieri
šepkajúca: ,,nájdi ma..."

som spisovateľ
no niekedy mám pocit
že som možno len stratená.


zem skiel [básne] Where stories live. Discover now