Bez Krídiel

5

Lusia

"Ideme?"pozrela som na Liu a Chisa. Prikývli.

Po tom čo sme vošli do budovy školy sa od nás odpojil Chris so slovami, že ide opačným smerom ako my.

Bola som rada, že sa nič nepýtali ani nespomínali udalosť zo včera. Aj keď som tušila, že majú veľa otázok. Robili akoby sa nič nestalo.

Po ceste k skrinkám som sa celú cestu obzerala či ho neuvidím. Bola som z toho dosť nanervy.

Zaujímalo ma či je v škole alebo zase utiekol. Nikde som ho nevidela takže asi nie je v škole a ak je tak sa mi bude pravdepodobne vyhýbať. To som mala v pláne ja. Vyhýbať sa mu a ak by sme prešli okolo seba budem ho proste ignorovať.

"Nie je tu." povedala Lia, keď sme zastavili pri mojej skrinke, ktorú som otvorila pomocou číselného kódu, ktorý mi bol pridelený.

"Čože?" Nechapavo som sa na ňu pozrela.

"Mett. Nie je tu." prikývla som a vytiahla veci na matiku, skicár a pár ceruziek. Všetko som dala do tašky, ktorú som následne zavrela ako aj skrinku.

Otočila som sa na Liu ktorej som začala venovať celú pozornosť.

"Chris s Lukasom sa mu snažili dovolať, teda hlavne Chris. Luk sa správal akosi divne. Ale Lukas je proste Lukas" mačka nad tým rukou. Zamračila som sa.

"Nezdihal to. A v škole nie je." hovorila po ceste do učebne matiky, ktorá je až na treťom poschodí. Bože. Koho napadlo dať učebňu matiky na najvyššie poschodie. Ako pre upírov to bolo nič. Tí použili rýchlosť. Anjeli tam mohli vyletieť.

Hovorila som to Lii, že nemusí ísť po schodoch somnou nech to vyletí. Ale tá to zamietla s tým že jej to nevadí, aj tak vždy po škole chodí pešo.

"To je celý on" prehovorila som znechuteným hlasom. " Vždy pred všetkým zdrhal."

"Ak nechceš nemusíme o ňom hovoriť. Budem to chápať." Pozbudivo sa namna usmiala. Zatiaľ čo sme šlapali do schodov.