Na druhý deň prišli Louis s Harrym na raňajky poslední. Keďže sa po evakuácii hotela dostali na izbu až v noci, Harry bol nevyspatý a v zlej nálade. Zívajúc vošiel do reštaurácie a automaticky zamieril na svoje obľúbené miesto, ku stolu v rohu, pod obraz slnkom zaliatej pláže.
„Zlato, nemôžeme si dnes sadnúť niekde inde?“ opýtal sa Louis, neochotne kráčajúc na opačný koniec miestnosti. „Nik iný tu nie je.“
„Nie,“ odvrkol Harry. „Chcem sedieť tam, kde vždy.“
„No tak dobre, ty môj tvrdohlavý baran,“ vzdychol. „Ale čo by som pre teba neurobil...?“
Harry sa konečne usmial. „Aj ja ťa milujem.“
ČTEŠ
Prazdniny so sprievodcom //prázdninové Larry drabbles ✔️
FanfikcePrvý a posledný rok na univerzite býva náročnejší než tie ostatné. Harry s Louisom to pocítili na vlastnej koži. Harry si musel zvyknúť na odlišný štýl práce než na strednej škole a Louisovi nedali spávať záverečné skúšky. Učenie dlho do noci, únav...
