Piano

18.časť

,,Dave" otvorila som dvere a objala som ho čo najsilnejšie . Sadla som si vedla na stoličku . Dave si sadol tak aby mal nohy vonku s postele . Okolo jednej nohy mal elastický obväz.

,, čo sa stalo?" v jeho hlase bolo počuť obavy . ,,Už nič" usmiala som sa a znova som ho objala . Milujem tú jeho vôňu a ten pocit keď pri ňom na všetko zabudnem . Uvedom sa Julietta vidíš ho len druhý krát.

,,Plakala si?" chytil mi tvár a prstom mi prešiel po líci . Dala som mu dole ruku . ,,Prepáč niečo mi to pripomína."

,,Kedy ťa pustia ?" pozerala som si jeho spis , ako keby som mu rozumela . ,,O 4 dni."

,,Kam pôjdeš?" položila som jeho spisy a sadla som si . ,,Do decáku ."

,,A čo noha? Nemali ťa operovať aby si chodil?" Jeho ústa sa stiahli do úzkej čiarky . ,,Je to drahé" Zamrmlal.

,,Koľko?"
,,Sto tisíc dolárov." šepol a neveriacky pokrútil hlavou . ,,Môžem to srať celé ako to je . Neznášam svoj život ."

Jeho ruky sa napínali a nervy ho ovládali jedna radosť. ,,Neviem chodiť . Jednou polovicou tela nedokážem skoro nič . Nemôžem si dovoliť ani len na rehabilitácie chodiť.." Nosné dierky sa mu rozťahovali od nervov . Vyzeral tak nebezpečne .

Potrebuje sa vykričať . Julietta nemôžeš odísť počúvaj ho!

,,Nikto neexistuje kto by ma mal rád . Ani opatrovateľky pre telesne postihnuté deti ma nechcú a v detskom domove? Neraz ma stade vyhodili."

,,Dave to nemôžu." chytila som mu ruku a silno som ju hladkala aby sa ukludnil.

,,Ešte rok a budem bezdomovec. Nemám ani na lieky !" Buchol do postele. Hlavu zaboril hlboko to vankúša a rukami drtil vankúš . Hlasno vzlykal .

Moje telo ostalo ako priklincované . Neviem sa pohnúť . Oči mi zaplavila tá nechutná slaná tekutina . Postavila som sa a nahla som sa ku nemu . ,,Dave.." šepla som . Moja neudržateľná slza padla na jeho tričko. Začalo ich padať viac a viac . Hlavu som položila na jeho chrbát . Silno som ho držala okolo pásu . ,,To bude dobré . ver mi prosím."

Cez vlastné zadúšanie sa slzamy som sa snažila sním komunikovať . Pocítila som prudký pohyb . Zdvihla som hlavu a naše oči sa stretli . Pozrela som sa na jeho mokré tričko od mojích sĺz .

,,Ja ti pomôžem." vzlykla som . Dave sa posadil . Vyzeral byť tak bez duše i bez nádeje ...

Sadla som si vedla neho na postel . Hlavu som si položila na jeho rameno , celé telo sa mu triaslo .

,,Ako?" opýtal sa ma po chvíli . Dala som preč hlavu ,,Koncerty . Vyhrala som Talent USA . Musí ma to niekam dostať . Všetky peniaze ti dám , ani cent u mňa neostane . Pôjdeš na operáciu a ďalej niečo vymyslíme" Utrela som si slzy a čakala som na jeho odpoveď . Pozeral zamysleno na bielu nemocničnú stenu . Musí z tých stien mať už nočné mori.

,,Nie Jull . Nie. Nemôžeš to kvôli mne urobiť" Odpovedal mi tak sebavedomo .

,,Ale ja to urobiť chcem . Urobím to!" usmiala som sa , kútiky úst sa mu zdvihli do veľkého úsmevu . ,,Ako sa ti za to odvďačím?"

Hlavu som si položila na jeho rameno . Snažil sa dať mi ruku okolo ramien ale nedokázal ju zdvihnúť . Zdvihla som mu ruku a dala si ju tam sama . Začervenal sa . Vôbec mi to nevadí .

,,Dávaš mi pocity ktoré nemám pri nikom . To je najviac čo pre mňa môže hoc kto urobiť." Znova sa naše pohľady stretli . ,,Mám to rovnako." počkať, to mi oznámil?

,,Mám nápad " zoskočila som z postele .
,,Zas?" Zasmial sa .
Pritiahla som k nemu vozík . Natiahol sa rukami ale padol . Dala som mu ruky okolo hrude s pomohla som mu . Ďakovne a zahanbene na mňa pozrel . ,,Prepáč."

,,To nie je nič . Rada ti pomôžem s hoci čím." potlačila som ho zo zadu . Zastavili sme pri recepcií .

,,Hodinový vstup do nemocničnej rehabilitačnej miestnosti bude koľko stáť?" Dave na mňa škaredo pozrel , odvrátila som od neho zrak .

,,25 dolárov slečna ." vytiahla som 30 dolárov a počkala som kým mi vydá .

,,Prečo si to urobila?"
,,Potrebuješ pohyb a niekto stebou musí cvičiť a ja sa ponúkam."

,,Som na teba ťažký." rozčúlil sa . ,,Prešla som aj ťažšími vecami ako si ty . Teba zvládnem." Utíšila som ho . Otvorila som malé dvere od rehabilitačnej miestnosti .

Bola tu len jedna žena s malým dievčatkom . Pomohla som Dave-ovy si lahnúť na postel. Hlavu musel mať na nejakom nezvyčajnom vankúšiku aby mal vyrovnanú chrbticu . Zobrala som naťahovací pásik a obmotala som mu ho okolo ruky , do ruky som mu dala malú penovú loptičku .

Naťahovací pásik som zatiahla . ,,Celou silou stlač loptičku a zdvihni ruku."

Dave si povzdychol . Jeho ruka zosilnela a držala loptičku , ruku zdvíhal ale nešlo mu to . Zdvihol ju asi tak 2-3 cm približne .

,,Dave prosím ,"
,,Nejde to"
,,Ver si!" Povzbudila som ho .

Zaprel do toho celú silu ale aj tak ani o jeden milimeter vyššie .

,,Prosím . Kvôli mne,"
,,Snažím sa .."

Zaprel do toho zas celú silu , na loptičke bolo vidieť že do toho dáva maximum . Jeho ruka sa zodvihla tak ako pred tým čakala som že ju pustí . Dave zodvihol hlavu a silnejšie sa do to zaprel . Jeho ruka sa zdvihla a následne padla naspäť . ,,Vidíš že to ide." od radosti som poskočila a odmotola som mu naťahovací pásik.

,,Vďaka tebe." pozrela som jedným okom naňho a začervenala som sa . Je to vďaka jeho vnútornej sile ale nie je čas vymienať si názory .

•••

Zvyšok dňa robil Dave veľké pokroky . Zas sme sa úžasne porozprávali a mne sa zas uľavilo . Keď som prišla domov hneď ma ten spokojný pocit prešiel . Neznášam to tu .

Pozrela som sa na hodinky ak ma hodiny neklamú tak je pól ôsmej . Najvyšší čas vyraziť k Jimmymu . Upravila som si šaty a opustila som svoju izbu . Dala som si na seba koženku a cez rameno som si prehodila malú kabelku . Obula som si vysoké lodičky čiernej farby a prečesala som si rukou vlasy ktoré som mala nakučeravené a voľne popadané po pás .

Pomaly som opustila náš dom a počkala som na Justina ktorí ma tam má zaviesť .

•dúfam že sa časť páčila a ďakujem za 4k prečítaní❤️•