Dohadzovač

36.

„Robíš si srandu? Jedáleň? To z nás chceš spraviť hnusných podrazákov pred úplne všetkými?“ vyhŕkla Angela nespokojne. Mel len pretočila očami.

„A nie je to už jedno?“

„Nie, to teda nie je. Už som sa nejako zmierila s predstavou, že stratím svojich kamarátov, ale aby si o mne ľudia poza chrbát šuškali, tak to nie!“ obhajovala sa Angela. „Aj tak budú, a to hneď vtedy, keď prejdete ty a Jamie bránou školy ako šťastný párik.“ Vyprskla Melanie.

„Fajn, asi máš pravdu.“ Zahundrala Angie. Mel ale pokrútila hlavou.

„Aj ty máš v niečom pravdu. Verejná potupa sa konať nemusí.“ Dala jej napokon za pravdu. Angie sa uškrnula. „Čo ťa presvedčilo?“

„Predstava Amandy, ako ti pri obede vytrháva vlasy a jačí, že si obyčajná štetka.“ Odvetila Mel jednoducho. Angela ale vybuchla do smiechu. Vedela, že by nemala, ale proste jej to prišlo vtipné.

„Tak teda kedy?“ vykoktala otázku, keď sa konečne prestala smiať.

„Po škole. Ak si dobre spomínam, je utorok, máme spoločnú cestu domov.“

Angie sa rozhliadla okolo seba a aj nepatrný náznak úsmevu, ktorý jej zostal na tvári po výbuchu smiechu, zmizol. „Mel! Tvár sa, že sa rozprávame!“ sykla.

„Ale my sa naozaj rozprávame.“ Zamračila sa Melanie.

„Hej, len sa veľmi neotáčaj dookola.“ Odpovedala Angela.

„Prečo?“ spýtala sa Mel a riadne sa držala, aby sa nezačala obzerať.

„Jonathan,“ šepla Angie. Síce si Melanie v duchu opakovala, že nemusí hlúpo panikáriť, aj tak sa jej zrýchlil tep. „Kde?“ vyjachtala.

„Šesť hodín.“ Odvetila Angie potichu, čo znamenalo, že je presne za nimi. Melanie iba mierne kývla hlavou, že rozumie. „Švihnime si!“ povedala a pridala do kroku. Angie ju iba rovnako nervózne nasledovala.

Vošli do triedy a usadili sa na miesta. O minútku na to prišiel aj Jonathan. Jasné, veď mal s nimi hodinu.

„Vieš o tom, Meli, že vždy iba utekáš a schovávaš sa?“ prešiel popri nich s typickým pohŕdavým úškrnom a sadol si dozadu. Mel s Angelou sa na seba pozreli. V ich očiach bolo vidno nervozitu a strach.

**

„Ahojte,“ pozdravila sa Melanie skupinke, ku ktorej prišla, čo bol Jake, Oliver, Jamie, Mike, Amanda a Angela. Konečne nabrala odvahu, aby sa na nich vôbec pozrela. Začala pochybovať, hlavne, keď uvidela Angelinu bledú tvár. Jediné, čo ju hnalo vpred, boli dnešné Aubreyho slová. Vieš o tom, Meli, že vždy iba utekáš a schovávaš sa? Práve dnes sa rozhodla dokázať jemu aj sama sebe, že odvaha jej nechýba. Ale čo ak práve o toto Aubreymu ide? Nie je on ten, kto poslal lístok? Kto je do toho vlastne zapletený? Nepridal Jonathan každému len na paranoji?

„Ahoj,“ odzdravili všetci takmer jednohlasne a vytrhli Mel z prívalu myšlienok.

Nie, Jonathan to byť nemohol, nebol tu vtedy. Tým si bola takmer stopercentne istá hneď, ako sa jej táto myšlienka mihla v hlave. Lenže sa mohol s lístočkovou osobou spojiť, alebo nemohol? Mohla ho tá osoba osloviť? Chce tá osoba, aby sa to prezradilo?

„Ja...“ začala hovoriť, ale myšlienky, šialenejšie jedna než druhá, jej bránili pokračovať. Majú toho priveľa nevyriešeného. Treba pátrať ďalej.

„Mel, chcela si niečo?“ spýtavo sa na ňu pozrela Amanda. Pozrela sa na zvyšok. Na Angie, ktorá tŕpla strachom, na chalanov, ktorí tam len rezignovane stáli.

„Hej, ja vlastne...“ chcela hovoriť, no nemohla. Nik z nich nebol pripravený. A veľa otázok bolo nevyriešených.

„Chcela som sa vás opýtať, či ste už boli v tej novej kaviarni na námestí. Nezájdeme tam niekedy?“ dostala zo seba. Angie sa zamračila, ale vyzerala, že jej padol zo srdca obrovský balvan. Jamie a Mike sa tvárili zmätene.

„Mohli by sme, môžete ísť už dnes?“ zaštebotala Amanda.

„Nie, tréning.“ Ohlásil Jake. „Písomka, musím sa učiť.“ Odvetil Oliver, aj keď sa asi len vyhýbal akýmkoľvek mimoškolským stretnutiam s Angelou.

„Tak to skúsime inokedy. Aj tak máme toho dnes všetci veľa.“ Rozhodla Angela, lebo sa nemohla dočkať Melinho vysvetlenia.

Hello! Ďalšia extra nudná časť a to z toho dôvodu, že mám veľa práce s plánovaním vraždy fyzikára! :D :D Ale fakt, fyzika bola tohto roku príšerná, uznajte, učiť sa do jednej rána vám nepridá ani na kráse, ani na nápadoch ku príbehom. Ale sľubujem, že cez moratórium (mám ho od 15-teho - nesmú sa písať písomky) budem pridávať lepšie časti, takže ak máte so mnou trpezlivosť, tak to vydržte! Hope U like it. ♥-M