Tehotná v 17tich

Alpen

Čau,prišla som po deti"oprela som sa o dvere v Marekom byte. "Niečo bolo však? Jebali ste spolu túto noc?" "Teba do toho absolútne nič,ja tvoje čajky neriešim" "O ho hoo ale moje čajky majú mozog v poriadku" "No neviem..iba závidíš,Timo je najviac v pohode milý chalan,keď sa budeš snažiť možno budeš milý ako on"poklepala som ho po líci. "Naozaj dávaj si pozor" pozrel sa na mňa. "Marek,máš červené oči,si zhúlený" "Aj ty máš ešte zostatky v tele neboj sa" "To sú zostatky,ty to berieš pravidelne" "Závidíš?" "Šibe ti? Čo? Závislosť?" "Nemôžeš sa starať o deti v tomto stave,dovolíš?" postrčila som ho nabok a išla ďalej. Nina jedla jogurt,Maty vylepšoval svoje chodenie. Pohľad mi však padol na niečo biele na stole. "Kokaín? Marek už aj tvrdšie? Šibe ti? Ty si..niee preboha to nemôžeš,nemôžeš sa starať o deti..niesi v normálnom stave,čo by si robil keby na to deti natrafia preboha? Ty si nenormálny!" "No to som ti chcel povedať že už asi nebudem brať tvoje deti leboo"koktal sa. "To si píš že nebudeš" "Bože ako som mohla byť taká nezodpovedná?" "Ninka zober si všetky veci ideme,jogurt,hoď do koša dobre?" "Ocko nejde s namii?" "Nie nejde,on..on je unavený" Marek zdvihol hlavu,vlasy mu padli do očí a pozrel sa na ňu no vskutočnosti niekde za ňu a prikývol s otvorenými ústami. Zdvihla som Matyho ktorému sa nepáčilo že som ho vytrhla z hry a začal plakať. "Išla som do izby,pobalila som veci,snažila som sa nepozerať na podprsenku na posteli kde som spávala a išla som späť k Marekovi. "Keď budeš mať o tvoje deti záujem daj vedieť" Zmätene prikývol a postavil sa. Dal pusu im obom a potom sme šli. Mala som zmiešané pocity ale neriešila som to ďalej.

S Timom sme sa začali stretávať častejšie aj mimo práce a vykľuli sa z nás frajeri. ❤️. Timo mi viac krát ponúkol bývanie a tento raz som sa ponuku rozhodla prijať. Timo sa rodičom páči ale to isto len preto že sú radi že mám s kým bývať. "Ninka,pôjdeme bývať k Timovi dobre? Máš ho rada však?" "Anoo" "Dobre zlatko,uvidíš bude sa ti tam páčiť..Maty!" strhla som sa. "Preboha dávaj pozor lebo raz z toho gauča zletíš! Nestavaj sa na opierku! Nono!"pohrozila som mu prstom a on sa iba zaškeril. "Matyáááš nešker sa"začala som ho štekliť načo spustil záchvat smiechu. Do 3 dní sme sa s pomocou rodičov presťahovali. Hneď na druhý ma prišla pozrieť svokra. "Ahoj Nikii,dlho som ťa nevidela,bola som v kúpeľoch prepáč,počula som že Marek už nemá deti?" "Deti má ale záujem nie"vešala som akurát prádlo. "Ále zlatko nesmieš ho brať vážne,čo spravil?" vyzvedala. "Pozrite bonzák niesom,vy deti kľudne zavolajte a on nech príde potom,kedy bude potom to on vie"žmurkla som. "No dobre tak ich aspoň na ihrisko zoberiem dobre?""Jasné zoberte ale dajte im šál,Nina trochu pokašliava a Maty tiež" "Dobre dobre,poďte miláčikovia"

"Ahoj láska som doma"zahlásil Timo keď prišiel a pobozkal ma. "Ahoj" "Kde sú deti? Hádam len nie u.." "Niee so svokrou von"usmiala som sa. "Jaaj tak je dobre potom"ľahol si na gauč. "Ako bolo v práci?" "Dlho.." Zlatko mám pre teba ponuku"zatváril sa tajnostkársky a mne aa v mysli vybavili všetky Marekove predstavy a rady. "Neviem či vieš ale môj brat býva na Ukrajine" "Ty máš brata?"prehodila som len tak nezainteresovane spoza mobilu. "Nikdy som ti nerozprával o svojej rodine?" posadil sa. "Nie nikdy" "Prečo si sa nespýtala?" Zamyslela som sa. "Niekedy keď ľudom rozprávam svoj príbeh majú predsudky,nechcela som mať z teba žiadne"myklq som plecom. "Ale no taak my sme frajeri" prisadol si ku mne a vážne sa mi pozrel do očí. "Ježiš nerob drámu tak mi to povedz"uškrnula som sa. "No dobre"postavil sa. "Vyrastal som v detskom domove"prehrabol si vlasy. "To vážne? Prečo k tejto debate predtým nedošlo?" "Vyrastal som v domove aj s bratom ktorý je starší o 10 rokov" "Ja som sa tam dostal keď som mal 3,zobrala nás sociálka lebo mama je vo väzení a o otcovi nič neviem" "Nejako veľa drámy preboha" "No to teda.." "Prečo je vo väzení?" "Bila nás a tiež drogy" "Tie drogy sú všade"chytila som sa za hlavu." Keď sa brat dostal z domova našiel si ženu, babu z Ukrajiny a odsťahoval sa tam. Má dve dcéry,občas ho chodím navštíviť"zapozeral sa z okna. "Môžme ísť niekedy na výlet"usmial sa. "Jasné môžme"potešila som sa. "Prečo si nešiel za ním?" "Plánoval som ale najprv som chcel čo to zarobiť,spoznal som Karola ktorý ma dosť podporoval a našiel som si frajerku ktorá nechcela ísť,keď sme sa rozišli nechal som to už tak,mám tu zázemie" "Prečo ste rozišli?" "Chcela sa posunúť ďalej"pošúchal si nos. "Ja sa chcem posunúť iba s tebou"pobozkala som ho. Jemným dotykom mi nadvihol bradu a zašepkal"Milujem ťa" pokračovali by sme vo vyznávaní lásky ale prišla svokra s deťmi. "Timoo"hodila sa mu Nina okolo krku a ja som poľuľkala Matyho. "Idem deti,tu máte koložvársku,dózy doneste"povedala svokra a odišla. "Ďakujeme"povedali sme dvojhlasne. Timo sa pustil do koložvárskej a ja som sa hrala s deťmi,potom sa k nám pridal aj Timo.

"Matyáš poď von z vane" "Uááá!" "No taak poď"zdvihla som ho a spustil rev. "Ježiš Maty to tvoje obdobie vzdoru nedávam už!" Reval ďalej ale nebudem sa s ním handrkovať. Po plači sa mu aspoň lepšie zaspalo. (Juj to bolo hnusné)Večer sme si naliali víno a šli spať.

"Zlatko? Zlatko vstávaj"pobozkal ma Timo. "Mmm"zamrmlala som zo spánku. "Mamaa!"skákal po mne Maty. "Čo je? Auu"skočil mi na hlavu. "Máte vlastné postele choďte tam"zamrmlala som. "Ideme sa lyžovať!"kričala Nina. "Čo kde? Kedy?" "Zohnal som pobyt do Talianskych Álp v decembri!"chvastal sa Timo. "Šibe však je to kurva drahé" "Mami nehovor škaredo!"
"Prepáč Ninuš" "Ty asi Karola nepoznáš tak dobre ešte" "Zohnal nám ako zamestnancom pobyt zadarmo lebo má všade známych! Platíme iba za cestu a vleky a lyže" "Wow to je super! Deti nikdy nelyžovali! " "Ja snowboardujem tak ak by chceli môžu ísť so mnou" "Ja chcem lyžovať!" "Dobre Ninka tak ty pôjdeš lyžovať a Maty pôjde na snowboard dobre?" rozhodla som.

Mimochodom Nina už vďaka učiteľkám v škôlke nenosí plienky ani cumeľ,dokonca nechce mlieko z fľašky na spanie. Ešte toto všetko odučiť Matyho a bude to super.Posledné novembrové dni som rýchlo kupovala darčeky keďže v Alpách už nebude kedy. Timo vybavoval cestu,v tomto som sa naňho plne spoľahla. A 19 decembra sme vyrazili na letisko. Skoro ma porazilo keď sa deti rozutekali na všetky strany ale pochytali sme ich hh. Už sú väčší a lietadlo ich zaujíma viac ako predtým. Nevedeli oči odlepiť od okna. Celé lietadlo teraz STÁLE počúvalo len mrak mrak mrak mesiac! Matymu zaľahlo v uškách tak som mu na záchode prikladala teplé uteráky. Dúfam že to bola posledná komplikácia.(mama mi už stihla po telefóne vynadať) . Potom sa ešte prebehli po lietadle a pristáli sme do poriadnej zimy. Ubytovali sme sa v kráásnom hoteli a išli si požičať lyže. Je pravda že človek lyžovať nezabudne. Nina padala strašne veľa krát haha.

"Ninka neplač zlatko,postav sa,taak a daj nohy do špičky,..supeer a teraz sa pomaličky spustíme.." "Aaaaa" tresk. Zaryla nosom. "Uááá!" "Poď moja"zdvihla som ju. "Pôjdeš do lyžiarskej školy,ja na teba nemám nervy. "
V škole sa jej fakt začalo dariť,hoci im asi nerozumie haha. Ale ba myslím že má českého inštruktora. A české rozprávky pozná. Takže ja sa lyžujem. Maty je úplne nadšený lebo ho Timo púšťa a on sa len vozí. Je taký zlatučký!!

S Timom si dávame spoločné jazdy ja na lyžiach on snowboarde a som strašne šťastná!! Je to najlepší pocit na svete keď sa tak rútite dolu! Večer sú deti v kútiku a my vo wellnese. Milujem tie masáže,sauny vírivky.💆‍♀️. Timo sa tam so mnou nudí takže zoberie deti a jašia sa v bazéne vedľa.

Vianoce sme oslávili spolu s personálom a hosťami(veľmi bohatými hosťami) dolu v sieni. Bolo to čarovné.✨. A nikdy predtým som nejedla taliansku štedrovečernú večeru. Bolo to fakt dobré! Na druhý deň sme sa posledný krát polyžovali a vyrazili sme domov k najbližším.