Tehotná v 17tich

Návšteva v škole

"Marek poď sem rýchlooo!"
"Čo sa deje?"dobehol a skoro sa potkol o vlastné nohy. "Ona je na bruchu! Ona sa otočila na brucho!"
"Jaaj"vydýchol si. "Poď k tatovi"zdvihol ju a pobozkal. Nina sladko zamrnčala. "Poď pôjdeme sa pohrať čo ty na to?" odniesol ju do izby a siahol po plyšovej zebre. Nine sa nesmierne páčila. "Mala by si prísť kuknúť do školy..príď aj s malou. Všetci ma dennodenne bombardujú otázkami už ma to nebaví"prevrátil očami. "Ako sa má Ninka?Rastie? A čo Niki zvláda to? Blá blá blá
"Zlatí že sa pýtajú,rozmýšľala som že dojdem..
Tak môžme ísť spolu aj zajtra napríklad..zoberieš ju do nosiča?
"Asi hej bude to najjednoduchšie.."
Dosť mi to zdvihlo náladu,tešila som sa že ich konečne uvidím,myšlienkami som zablúdila do "starých"školských časov
Uááááá!
"Zober si ju je hladná asi"zdvihol sa Marek a podal mi ju.
"Lásky krásky budem musieť ísť dobre?"
"Už?"
"Práca volá"pokrčil plecami ,zajtra sa stretneme na zastávke pobozkal ma potom Ninu a odišiel.
Vzápätí prišla mama. "Ahoj Niki vyložila si tú umývačku?"
"Hej vyložila"zakričala som z izby lebo som práve malú kojila. "Dnes sa pretočila na brucho! usmiala som sa keď vošla do izby.
"Supeer napreduje!"
"Máš nejaké plány na zajtra?"
"Chcem ísť pozrieť do školy spolužiakov a tak spolu s malou."
"Neviem či je to z tvojej strany zodpovedné"nadvihla obočie mama.
"Neboj bude to v pohode užijeme si to,s Ninkou sa pohrajú mňa sa popýtajú ako to zvládam..bude to sranda ver mi"
"Je ešte príliš malá a navyše už tam nemáš čo robiť"
"Mami nerieš proste tam pôjdem"
"Niki je pekné že máš dcéru no nič to nemení na tom že stále bývaš pod našou strechou a platia tu naše pravidlá takže nebuď drzá!"zabuchla dvere
Nadvihla som obočie. Chvíľu som nad tým ešte premýšľala je pravda že hádky sa o dosť zlepšili..V zápätí som obrátila pozornosť na Ninku a zovrela jej malinkú rúčku "Pôjdeme dobre? Určite sa ti tam bude páčiť"povedala som už trochu s neistotou v hlase.

Ráno som nepotrebovala budík s Ninou som hore už od pol šiestej bežne a poviem vám je to zabiják. Nachovala som ju,prebalila,obliekla,dala do nosítka a šlo sa.
Prvý raz som cestovala autobusom po narodení malej ale bolo to fajn celkom až na tie pohľady,na to si musím ešte zvyknúť. Keď som vystúpila čakal nás už Marek a pobrali sme sa. Na poslednú chvíľu do mňa vstúpili mamine obavy "Marek čo keď sa mi budú smiať" zamrmlala som si popod nos. "Že čo?"
"Že sa mi budú smiať!"
"Prosím ťa tebe? Na to si príliš obľúbená!"
"Bola som.."
"Všetci budú užasnutí však sa ma stále pýtajú,bude to okej dobre?"pobozkal ma a ja som sa trochu ukľudnila.

"Nikiiii!! Vitaaaj!"zvýskla Maja a rozbehla sa oproti mne. "Maja tak rada ťa vidím!"s radosťou som ju objala. V zápätí ma obkolesili ostatní a bolo to skvelé! "Ukáž mi ju,aj ja ju chcem na ruky,ako to zvládaš,ona je taká zlatunká,pozri na ňuu,ňuňu,celá po tebe,šibe ti po Marekovi je,a tie modré oči,a ako sa máš,porozprávaj.....nestíhala som odpovedať a bolo to úžasné! Ja nechápem prečo doma Nina mrnčí skoro stále a medzi ľuďmi vôbec.
"Čo sa to tu deje?!"predierala sa profesorka Kováčová pomedzi dav. Marek si zobral Ninu na ruky a zakýval učiteľke. "Toto pani profesorka je moja dcéra Nina,vidíte"uškrnul sa celý šťastný. Kováčová vypleštila oči..to to ste ju doniesli sem?! Nikolka aj vy ste tu?tak ja teda blahoželám! "krivo sa usmiala a pohladkala ju po vláskoch,všimla som si ako sa Marek jemne odtiahol. "Zastavte sa v zborovni,som si istá že profesori ju budú chcieť tiež vidieť!" "My nebudeme dlho ale prídem"sľúbila som. "Vidíš,výhoda malej školy"drgla ma do pleca Maja. "Hej no.." "Počuj keď pôjdeš preč,pôjdem s tebou môžme ísť do mesta nechce sa mi tu trčať.."vzdychla Maja. "Jasné môžme ísť do cukrárne"usmiala som sa. Nepýtala som sa Maji či jej nevadí že vlastne utečie zo školy lebo som dobre vedela že v notebooku má uložené pečiatky od lekárov od Bratislavy až po Košice. Neraz ich predávala v triede a ja som sa tešila že konečne budem len s ňou. Strávili sme asi polhodinku v triede potom sme šli do zborovne kde sa učitelia správali nanajvýš milo narozdiel odvtedy čo som bola ešte študentkou. Chcela som poďakovať riaditeľovi no nenašla som ho,trochu ma to mrzelo.
"Niki ešte raz blahoželám,zvládate to skvele,Ninka je úžasná!Ďakujeme za návštevu"podala mi ju zástupkyňa. "Ďakujem usmiala som sa prevzala som si ju. Už začínala byť nervózna a asi aj hladná.

Môžme ísť?"spýtala sa ma Maja keď som zapínala nosítko. "Poďme"
Bolo to úplne úžasné! Zašli sme na jablkovú štrúdľu a latté rozprávali sme sa o všetkom a bolo to skvelé znova som si pripomenula tie časy keď bola moja jediná starosť to ako vypadám.

"Ninka príde ti tato zachvíľu počuješ? A mama sa vyspí konečne aspoň na chvíľu"hompáľala som si ju na rukách. Sranda že ešte pred rokom by som dieťa do rúk nechytila lebo som sa vždy bála že mi spadne a teraz je to denodenná rutina. "Oco zober ju prosím chcem si ľahnúť a zachvíľu príde Marek tak sa o ňu postará už." podala som ju otcovi lebo ma neuveriteľne vypínalo. "Idem do lesa tak ju môžem pokočíkovať ak chceš"navrhol. "Marek si ju mal zobrať ale myslím že mu to nebude vadiť,choď kľudne" pokrčila som plecami. O 10 minút zazvonil Marek. "Ahoj"pobozkala som ho. "Otec ju zobral do lesa v kočíku takže máme voľno...