Prológ

39 6 0
                                    

Začal mi zvoniť budík a ja som unavene pootvorila oči. Posadila som sa a nahmatala búdík, ktorý som následne vypla a postavila sa z postele. Zobrala som si z nočného stolíka svoje okuliare a nasadila si ich, nech vôbec niečo vidím. Došla som pomaly k oknu a vyzrela von či niekoho neuvidím. Neprechádzal sa po ulici absolútne nikto. Aj tak je táto ulica skôr taká moc neobývaná časť mesta a pre to sem nikto nechodí. Ešte chvíľu som pozerala či niekto neprejde a potom som sa od okna odtiahla, aby som skontrolovala koľko mám ešte času. Radšej som sa vydala do kúpeľne nech to všetko stihnem. Zobrala som si z poličky hrebeň a začala si rozčesávať nie moc dlhé vlasy, ktoré som si následne stiahla gumičkou do culíka. Zabehla som do izby sa prezliecť. Dala som si na seba biele tričko a modré kraťase. Na to dlhší svetrík, aby mi nebolo zima a dala som si na krk moju retiazku s kľúčikom. Konečne som sa mohla ísť najesť tak som došla schodami dolu a zobrala si chleba, na ktorý som si dala džem a k tomu si urobila ovocný čaj. Keďže som mala ešte dosť času tak som sa ani neponáhľala a v pohode to všetko do seba nachádzala. Ešte som si zabehla umyť zuby a zobrala si tašku s vecami do školy. Pri vchodových dverách som sa rozhliadla po topánkach a ako ináč, topánky rodičov už dávno zmili. Obula som si biele tenisky a otvorila dvere. Vyšla som von a čerstvý vzduch a kľúčom, ktorý som vytiahla z vrecka zamkla dvere a vydala sa po chodníku na autobusovú zastávku.

Už hodnú chvíľu som sedela na lavičke čakajúc na autobus, ktorý mal meškanie 5 minút. Keď konečne došiel, zaplatia som si lístok do autobusu a šla si sadnúť do zadu. Pri chôdzi cez uličku autobusu som spozorovala chlapca s havraními vlasmi a očami ako uhlík, sediac na poslednom dvojsedadle pozorujúc niečo za oknom. Chvíľku som na neho zazerala, alebo som ho skôr pozorovala. Uvedomila som si však, že som v autobuse, musím sa pohnúť z miesta a konečne si sadnúť. Odpratala som sa teda na miesto a pohodlne si sadla. Vytiahla som si zošit biológie, z ktorej sme mali mať dnes test.

Vystupujúc z autobusu sa skoro potknem o schodíky, ale našťastie ako tak dopadnem na dve nohy. Rozhliadnem sa, či ma niekto nevidel a radšej sa vydám rýchlym tempom do školy. Zistenie, že sa mnou ide ten úchvatný chlapec z autobusu ma trocha teší, ale zároveň aj desí. Predca len to znamená, že zrejme chodí do istej školy ako ja aj keď som si to v živote nevšimla, alebo tam v živote ani nebol. Asi bude nový, alebo len z vyššieho ročníka. Z mojeho rozmýšľania ma vytrhli žiaci školy, ktorý sa hrnuli dnu cez dvere ako splašení. Ja som sa nijak neplašila a počkala si, kým všetci prejdú nech môžem konečne vojsť do školy aj ja.

Nejako som nevnímala školu a zároveň sa šprtala tak ako každý iný deň. Hodiny sa pomaly vláčili a ja som zvládla aj vypísať test z biológie pravdepodobne bez jednej jedinej chyby. Bude to zrejme zo zvyku, že sa stále učím najviac ako sa dá kvôli dobrým známkam. Na poslednú prestávku som sa zdvihla konečne od stola, za ktorým som sedela 8 hodín, prehodila si tašku cez plece a odišla si odložiť všetko nepotrebné do skrinky. Prestala som dávať pozor a to sa mi bohužiaľ vymstilo. Narazila som do chlapca z rána, ktorý si niesol horúcu až vriacu kávu a tým pádom sa oblial.  Začala som panikáriť.

OBLIAL SA MOJOU A LEN MOJOU CHYBOU!!!

★꙲  ★꙲  ★꙲  ★꙲  ★꙲        

Ahoj! Toto je moja prvá kniha a je mi ľúto ak tu nájdeš veľa gramatických chýb či vecí, ktoré by sa nemali pri písaní robiť, ale ešte sa učím a dúfam, že sa ti bude táto kniha ako čitateľovi páčiť. Keby že chceš tak mi napíš vždy do komentárov čo by si mi vytkol/vytkla. Chcem sa zlepšovať v písaní takže kritiju či rady vždy rada príjmem! ^^

Láska na prvý riadokWhere stories live. Discover now