Láska na prvý riadok

I.

,,Prepáč!"

Vyhrkla som zo seba a nevedela som čo robiť. Rozmýšľala som či mám utiecť alebo zostať, lebo z tohoto budem mať veľký problém. Predca len neoblial len seba, ale aj učebnice. To ma trocha zarazilo a vedela som že ma za toto zabije. Naštvane sa obzrel a potom sa pohľadom zastavil na mojej drobnej postave, ktorá stála pred ním. V očiach mu bolo vidieť ako moc je naštvaný. Mala som pocit že mu začnú z tých oči aj šľahať plamene hnevu, ale nestalo sa tak. Nie som predca v rozprávkovom svete. Chlapec sa ku mne začal naštvane približovať a ja som len vystrašená začala cúvať vediac, že už som mŕtva.

,,Si sprostá?! Teraz mám všetko od kávy a ešte som sa popálil. Si slepá, že tu do mňa narážaš?!"

Naštvne pohodil svoje knihy ku stene a ja som dúfala že tu na mňa nevytiahne nožík. Potom som si však uvedomila, že to asi vrah nebude čo ma trocha upokojilo, ale zdesila som sa pri uvedomení že ma môže zabiť aj iným spôsobom či ma proste zbiť. Chlapec si ani neuvedomoval, že sa naštval kvôli takej hlúposti, ale taký on je. Výbušnej povahy, ktorá ho robí desivým, ale aj tak tajomným.

,,Tak si slepá?!"

Skríkol po mne a ja som sebou vydesene trhla až som sa skoro potkla o svoje nohy.
V očiach sa mi odrážal strach, ktorý som v danom momente pociťovala a ustupovala ďalej. Narazila som do steny a vedela, že už nemám ako uniknúť osobe pred sebou. Od strachu som upustila knihy z rúk a cítila ako sa mi zrýchlil dych.

,,Nepribližuj sa"

Šeptla som potichu, že ma skoro nebolo počuť. Zakryla som si tvár rukami. Nechcela som vedieť čo urobí. Bála som sa, lebo som nikdy v takejto situácii nebola.

,, Hovor hlasnejšie"

Povedal podráždene chlapec. Zložila som ruky z tváre aby som videla na chlapca, ktorý na mňa opovrhujúco a pekne z vysoka pozeral. Odmietala som niečo povedať a len sklonila hlavu pozerajúc na zem. Chlapec naštvane zavrčal.

,,Si bezcená. Už sa na mňa v živote ani nepozrieš a vyhýbaj sa mi, lebo ak to skončí ďalšiou vriacou kávou tak si ma nepraj, je ti to jasné?"

Ani som sa nepohla a nevidala ani hlásku, pretože sa mi hlas zadrhol v krku a nevedela som odpovedať.

,,Je ti to jasné?!"

Len som zdvihla hlavu a pootvorila ústa, ale nič z nich nevychádzalo.
Chlapca to očividne nahnevalo. Chytil ma za vlasy, ktoré silno poťahal dolu až mi od bolesti spustili slzy z očí.
Chlapec pustil mi vlasy a zasmial sa.

,,Hlupaňa"

Kopol do mojich kníh a nezabudol po nich pošliapať. S úškrnom sa otočil a vydal preč odo mňa, ktorú pred chvíľou zahnal do kúta.

Roztrasene som si začala zbierať svoje knihy. A pri tom si utierala chrbtom ruky slzy. Neviem Prečo robil z toho takú drámu a sama som sa vydesila. Nemám sa na neho ani pozrieť? Tak ako sa mu vyhnem aby som do neho nenarazila? Sakra. Zozbierala som di aj posledné veci a odniesla ich do skrinky. Zamkla som si skrinku a vydala sa na obed.

Na obed nebolo nič skvelého. Tak ako vždy. Ale čo sa dá očakávať od školskej jedálne. Len samé kuratá ktoré sú nadopované všelijakými nezdravými vecami a k tomu ryža. Sadla som si aj s táckou v zadu do jedálne predstierajúc, že neexistujem.

Nahádzala som do seba ryžu a kura radšej nechala tak. Odniesla som to a rýchlo sa vydala preč aby som uprchla naštvaným pohľadom kuchárok.

Zobrala som si tašku zo skrinky a pár zošitov. Zabuchla som dvierka od skrinky a vydala sa do knižnice. Po ceste som zahliadla skupinku starších chlapcov. Zrejme skupinka tých drsných, či ináč prezývaných bad boyov. Zahliadla som tam aj čiernovlasého chlapca. Ako ináč. Z povzdychom som dobehla do knižnice a išla si sadnúť do rohu kam nikto nechodí. Začala som si robiť úlohy. Čas zbehol veľmi rýchlo až som zistila že si tu robím ulohy také dve hodiny. Odložila som si veci a vydala sa rovno preč zo školy.

Po tej pól hodine čo som sa ocitla doma som si dala konečne dolu topánky a ani som nevnímala prítomnosť rodičov. Vyšlapala som hore po schodoch a zavrela sa do mojej malej izby.

Hodila som tašku k stolíku a sadla si na stoličku. Z šuplíku som vytiahla môj deníček a odomkla si ho kľúčom na retiazke.

24.9.2020

Stretla som chlapca s havraními vlasmi a očami ako uhlík...

░★░░★░░★░░★░░★░

Ahoj! Toto bola teda prvá kapitola a dúfam, že sa ti aspoň trocha páčila. Ja s ňou úplne spokojná zrovna nie som, ale časom sa zlepším a možno aj túto knihu raz prepíšem. Zatiaľ som však ako tak spokojná keďže som len začiatočník, ale budem sa snažiť takže dúfam že teba milý čitateľ táto kniha bude baviť až do konca!^^