Pointa príbehu nie je zložitá - my, ľudia, si často sami nesieme bremená, ktorých by sme sa mohli zbaviť. Bremená, ktoré si sami vytvárame, ktoré živíme a staráme sa o nich. Nevidíme, ako veľmi nám ubližujú a ako ľahko by sa nám žilo, ak by sme sa ich zbavili. Niektorí z nás tieto bremená nesú celý život. Stávajú sa našou súčasťou. Formujú nás, ovplyvňujú naše rozhodnutia. Bez nich nie sme ničím - alebo nevieme, kým by sme boli, ak by sme ich odhodili.
Chlapec v príbehu nemá meno, pretože symbolizuje celé ľudstvo, každého jednotlivca, lebo každý z nás si nesie niečo, čo mu zohýba chrbát, kalí zrak, podlamuje kolená. Niektoré bremená sa nedajú odhodiť. Rodinné kliatby, história, osobné zlyhania. Ale rovnako ako Chlapec v príbehu, sa ich nemusíme zbaviť - ale pokúsiť sa ich prijať. Skôr, ako zistíme, ako veľmi nám ovplyvnili život. Pretože je očividné, že Chlapcov otec zomrel. Tak, ako je veľmi pravdepodobné, že aj Chlapec zomrie. Ale na tom nezáleží. Nezáleží na tom, lebo odchádza zmierený.
Veronissana
YOU ARE READING
Topánky (one-shot) ✔️
Historical FictionMalý chlapec čaká na otca, ktorý odišiel do vojny. Má pre neho topánky, po ktorých tak veľmi túžil. Ale otec nechodí a nechodí... Koľko bremien zo sebou celý život nesieme? Koľkokrát sme ich mohli zhodiť, no sme na ich ťarchu príliš zvyknutí? Bude...
