Hawks pov:
Letel som ponad mesto ako každý deň. Zrazu som zbadal modré plamene a krik nejakého chlapa. Okamžite som vyrazil na miesto. To čo som však zbadal bolo nechutné, telo bolo obhorené a nesmierne to smrdelo. -Hrdina, čakal som že sem nejaký príde, ale nie takto rýchlo.- ten hlas som už počul bol to jeden z Ligy. Ligu som tak dopodrobna neštudoval ale podľa hlasu a modrých prameňov som usúdil že ide o Dabiho. Rýchlo som sa otočil no on nikde. Zrazu som pocítil bolesť na hlave a už len tma.
Dabi pov:
-Dabi ty si neskutočný dement, prečo si sem dotiahol hrdinu. Teraz po nás pôjdu, rozmýšľal si aké to môže mať následky.- -Samozrejme že rozmýšľal......-
Á vtáčik sa nám začal prebúdzať, toto bude ešte zaujímavé. Toho úchylaka na ruky nemienim počúvať stále sa len do všetkého vŕta. -Kde to som a kto ste vy?- chúďa nás papagáj nič nevidí, je naozaj taký blbý? -Uniesli sme ťa.- Začal sa krútiť a vrtieť, to mu nedochádza že si ubližuje? -Prestaneš sa vrtieť, sám sebe ubližuješ.-
Hawks pov:
Hneď ako to povedal začal som sa vrtieť ešte viac, neveril som im ani slovo. No potom mi došlo že neklamal. Nejaké lano alebo čo to bolo na mojich krídlach sa začalo sťahovať a neskutočne to bolelo prestal som sa hýbať. A snažil sa nezačať kričať bolesťou, pretože okolo toho lana boli akoby tŕne alebo proste niečo pichľavé. -No vravel som ti.- -A poviete mi niekto nejaký dobrý dôvod vám veriť čo i len slovo?- -Viac menej nie ale keď nebudeš poslúchať zostane s teba iba prach.- tento hlas patril Shigarakimu. -Tak či tak bude sa ťa musieť zbaviť, si príliš veľké riziko.- Už som len počul ako niekam niekto ide. Ak je tu celá liga mám veľký problém. -No nič.- Čo? Zrazu ma niekto chytil a zdvihol zo stoličky l. Krídla som mal stále zamotané v tom lane, ale už tak tak nebolelo. Kráčali sme hore schodmi, Dabi otvoril dvere tipujem do jeho izby. Zavrel dvere a zamkol, hneď čo to urobil má na nej doslova hodil. Keď sa moje krídla stretli s drevom ostne sa ešte viac zarili.Sykol som bolesťou, ale Dabimu to bolo jedno. Začal ma bozkávať. Bolo mi to nepríjemné no niekde hlboko vo mne som bol šťastný ako malé dieťa. Pokračoval až sa dostal na môj krk. Na ňom sa zdržal kus dlhšie. Potom čo ma prvýkrát uhryzol do krku som si myslel že už to nebude horšie. Kiež by som sa nemýlil l. Rukou mi zašiel pod tričko a celú moju hruď mi ”zmapoval“. Rukami išiel nižšie a nižšie. Asi všetci viete čo sa potom stalo. Musel som od boles... možno aj kvôli slasti omdlieť. Nepamätám si nič viac iba ako som prosil aby prestal a potom som chcel viac. Teraz tu ležím zviazaní na jeho posteli a spracúvam čo sa včera večer stalo. -Dobré ránko. Vyspatý?- nebudem klamať až na tú bolesť som sa lepšie asi nikdy nevyspal. Bolo mi to divné ale bol som rad preto čo sa stalo včera večer. -Hmm- Bolo jediné čo som mu na to povedal. Len sa uchechtol a niekam išiel. Zraz som pocítil neskutočnú prázdnotu. Nebol tu, nebol tu človek ktorého by som mal nenávidieť, no ja som sa doňho zamiloval.Po asi 20 minútach sa vrátil s úsmevom, ale aj vážnym výrazom na tvári. Trochu som sa bál. -Tak mám takú otázku. Pridáš sa ku nám?- otázka ma zaskočila. Čo som mu mal povedať vedel som že len 20 minút bez neho mi pripadalo ako večnosť, ale som predsa hrdina mám počúvať svoje srdce či hlavu? -Ja sa ku vám pridám.- vyhralo srdce. -Som rád, inak mám ťa celkom rád.- povedal skôr pre seba, ale aj tak som počul. -Ja ťa miluj....- ani som to nedopovedal a už bol prilepený na mojich perách. A takto to so mnou je som zloduch aj keď o Tom nikto nevie. Lige hovorím všetko na čo sa len Shigaraki spýta. Náš vzťah s Dabim je perfektný aj keď ho musíme držať v tajnosti. Byť pro hero a zároveň byť aj zloduch je trochu náročné, ale kvôli nemu by som dal všetko na svete.
Ahoj tuta kapitola existuje jen díky MiskaSmitkova co si budeme nalhávat je to best . Takže ti děkuji za pomoc a ahoj .
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Jo a taky budu ráda za hvězdičku a comment
ČTEŠ
vánoce ? (První ff co jem dokončila )
Diversoshele zatím nevím jak to popsat ale vše je v infu v první kapitole
