„Veľa premýšľam. Nemôžem si pomôcť. Riešim, ako nejaká vec vznikla, ako sa dostala až ku mne, riešim či si zaslúžim žiť vo svete, v akom žijem, čo to znamená byť kresťanom, kto vlastne som, kým sa môžem nazvať, koho ovplyvňujem, koho milujem. A toto všetko potom zaobalím do svojich príbehov

- Ak sa niekto v duchu pýta, tak áno, na tej fotke som ja. -

Za konštruktívnu kritiku som vďačná viac, než za čokoľvek iné. 

Moje príbehy: 
TRILÓGIA SÚRODENCI SINISTROVÍ - dobrodružno-romantická fantasy

1. diel: DISPARATIO (41 kapitol, dokončený)

2. diel: IMPETUOSO (34 kapitol, dokončený) 

3. diel: ACCENTATO (13 kapitol,publikované) 

Príručka AKO NAPÍSAŤ OMEGAVERSE.

Milujem: 
Košice, 
chodiť po meste s rozopnutým kabátom,
zakričať „Juchú! vždy, keď prídem domov,
naťahovať hodinky,
sedieť na zemi v knižnici,
svoje červené topánky,
vkladať drevo do pece a potom sledovať, ako horí,
nastaviť tvár slnku,
kráčať ranným mestom úplne sama,
ležať na tvrdej zemi a pozerať sa na strop, 
obrovskú, práve zhrabanú kopu sena,
smrad konskej srsti, 
farby modrín,
hlučnú hudbu cez prestávky,
chodiť po obrubníkoch,
prsty špinavé od farby,
stáť na prechode,
rozviazané šnúrky,
dotýkať sa fotoaparátu končekmi prstov,
vedieť, ale nepovedať.

Nenávidím:
hlučné davy,
nepremyslené argumenty,
klišé, 
ľudí, ktorí si myslia, že sú viac, než iní,
súdenie ostatných,
chlad, keď kráčam po po meste,
hodnotiace pohľady,
utekať na na električku,
tváriť sa nadšene, aj keď ťa nepočúvam,
slzy, lebo neviem, ako ich zastaviť,
faloš, lebo je záhubou úprimnosti,
obmedzených ľudí a krik. Lebo krik zabíja inteligenciu.

„Tak veľmi by som chcela písať recenzie pre iných, vyhadzovať im na oči zlú gramatiku a nedomyslené zápletky, vyžívať sa v deptaní ich za nekomplexné postavy a pošramotenú štylistiku, no potom sa pozriem na svoj príbeh a poviem si: „Keď budú tvoje postavy perfektné, tvoja zápletka neotrepaná a dokončená,  tvoja gramatika bezchybná, potom, potom budeš môcť hodnotiť iných. Teraz sa len pozeraj."