V starých dobách ma ľudia prezývali Černoboh. Býval som bohom tmy, noci a mesiaca. Vykresľovali ma ako zvrátenú bytosť, ktorá šírila svetom klamstvá, smrť a všetko zlé, načo si len dokáže človek spomenúť. Tie časy sú už dávno preč a tí, ktorí o mne šírili podobné zvesti upadli do zabudnutia. 

Cestoval som naprieč svetom v mnohých podobách a hľadal príbehy zvláštne aj obyčajné, pravdivé i zavádzajúce. Mnohé z nich boli plné radosti a iné také nepredstaviteľne strašné, že ten, kto si dovolil nahlas ich vyriecť, prišiel o hlas. 

Ľudia už prišli o pradávnu múdrosť a príbehy starého sveta. Knihy sa rozpadli, zvitky spráchniveli a maľby vybledli. Ja by som ale rád pripomenul tie, ktoré v tieni komnát, väzníc i lesov, rozžiarili sviecu nejednému smrteľníkovi.