Nepokladám za podstatné vypisovať tu obľúbené filmy a hudobné skupiny. Skôr odpoviem na otázku: ,,Kto vlastne som?"

Istý čas mi tiež vlastná existencia nedávala zmysel, až do jedného zvláštneho momentu, kedy som konečne pochopila.

Sedela som pod šírou nočnou oblohou. Hviezdy ma obklopovali ako žiarivé sviece noci. Jedna žiarila viac, druhá menej. Bol to vskutku obyčajný večer, no zároveň sa vo mne prebudilo poznanie. Viete, moja samotná podstata by sa dala vysvetliť nasledovne...

Nie som osoba, ktorá na seba - ako tie hviezdy na oblohe - strhuje pozornosť sveta. Nežiarim, nevediem zblúdilých ľudí k svojim cieľom, neohurujem svojou krásou. Jednoducho sa ponevieram tichým tmavým priestorom ako Meteorit. Nevidený, nežiarivý, a predsa existujúci pre určitú skupinu ľudí, ktorí chápu to, čím som. No i ja túžim svetu ukázať, že možno na prvý pohľad vyzerám sťa kus beztvarej horniny, no ukrýva sa vo mne niečo iné... Niečo, s čím sa chcem so svetom podeliť a nenechať si to pre seba.

A preto vo chvíli, keď Meteorit narazí na Zem, odrazu sa z neho stane niečo zaujímavé a ľudí to upúta takmer okamžite. Tento jav krátkeho vzplanutia mnohí nazývajú "Padajúca hviezda". No celý úkaz je len veľmi krátky a behom chvíle sa ten pozostatok z Meteoritu stratí v záplave zemského povrchu. 

Stratený, opustený, zabudnutý...

A razom si nik na "Padajúcu hviezdu" nespomenie. 

Možno práve preto sa zo všetkého najviac bojím zabudnutia. Toho prázdna, pričom sa stačí i na sprvu obyčajný kameň pozrieť lepšie. Ak by tak niekto urobil, spoznal by nevšednú cestu, ktorá by ho priviedla až k vesmírnym výšinám nekončiacej fantázie.

Pretože nestačí len vidieť. Zo všetkého najviac záleží na hľadaní obyčajne neobyčajných vecí. Až potom pochopíte, kým naozaj ste.

***
VYSVETLIVKY:
•Meteorit = Ja/môj život
•Padajúca hviezda = Moja tvorba
•Pozostatok z Meteoritu = Samotné dielo