Moja radosť sa neskrýva v šatách z vláskov rusaliek, no aj tak som stále princezná Jarmilka. S vílami však radšej tancujem.
Snažím sa a bojujem s VŠMU. Rada by som časom tvorila filmy a knihy 💗🌈.
Môj popis spomína na rok 2019.

Keď sa pozerám na svoj odraz vo dverách, opäť sa na mňa usmieva dievčatko s okrúhlou tvárou a hviezdičkovými očami. Vlásky mu padajú k pleciam trošku odvážnejšie a pripomínajú ich verziu z čias, keď som bola malá. Sú trochu dlhšie, trochu ich sfarbil svet a poznanie, ale sú to oni!

Práve teraz plávam na ostrove vytvorenom vlastným pocitom bezpečia a odmietam sa odtiaľ pohnúť. Ostanem čakať tu (v dome, ktorý sa ani po zateplení nebude dať nazvať žltým, skôr krémovým) a ako van Gogh snívať o umeleckej pospolitosti - že sa raz stretnem s ľuďmi, ktorých mám rada a budem im to vedieť vyjadriť. Budem sa učiť nechať zo seba vytrysknúť tvorivú silu, ktorú už mám, a sformovať ju do diela, ktoré bude pochopiteľné a nápomocné. A budem sa snažiť stále cítiť dobrý svet, ktorý nás objíma, aby som nezabúdala, že v ňom niet miesto pre neistotu a pochybnosti. Zázraky vidím a chcem im začať dôverovať.

Priala by som si mať odvahu, vieru a vnútornú vyrovnanosť vidieť všetky hrôzy a nezblázniť sa, pozrieť si kvalitný film a prečítať kvalitnú knihu bez toho, aby som nasledujúci deň bola v depresii. Nachádzať miesto toho riešenia a aplikovať ich v praxi.
Želám si dostať do sveta novú nádej, nový pohľad na všetko okolo nás - pretože harmónia plynie s našimi trápeniami úplne rovnobežne, stačí zdvihnúť hlavu a pozrieť na ne zhora - z tej výšky budú ožiarené slnkom. Želám si dostať do sveta radosť, ktorú vidím, šťastie, ktoré cítim, a veriť mu, aby ste uverili všetci. Nechcem ostávať v smútku ako vo vrcholnom umení, ktorého sme schopní - je to medzištádium.

Žime posolstvo príbehov, ktoré nám ponúkajú - ale prosím, poučme sa z nich. Aby tie naše už boli šťastnejšie.

*
Ak by som bola slnko, presne viem, kde mám svoju mesačnú sestru. Žime si svoje sny. @tinna_xx