Aivokduľ etjoha!
(moja úžasná odzadureč je späť!)
(a ja tiež, očividne)
(milujem to slovo, lebo mi pripomína, ako veľmi mala ešte donedávna moja sestrička rada Snapea)
(práve som poslala úvahu do jednej pisateľskej súťaže, tak mám dobrú náladu, hehe)
(aj keď tipujem, že mi ju zase pošlú späť s tým, že má nesprávny rozsah)
(ja sa vždy nejako rozpíšem, no, nemôžem za to)
(ale tentoraz som to fakt poriadne všetko skontrolovala, tak snáď z toho niečo bude)
(prinajmenšom aspoň 10 bodov od mojej pani profesorky slovenčiny)
Dobre, dobre, už končím so srandičkami a ide sa na vec!
V prvom rade: ako sa máme? Čo nového, ako ide život, moji milí? Už mi bolo ľúto, že som tak dlho nič poriadneho na Wattpade neurobila, hoci pracujem stále, ale tak, že to nie je vidieť, hehe. A tak mi napadlo, že sa s vami trošku pozdieľam a porozprávam vám, ako som na tom s príbehmi.
Po prvé: niečo sa chystá. Áno, niečo úplne nové (viem, vyzerá to tak, že začnem milión vecí a nič nedokončím, no nezúfajte, už sa snažím, fakt!), a už čoskoro by to malo sem k vám zavítať. Bude to opäť fantasy príbeh s detskými hrdinami, ale u mňa asi ani nič iné nenájdete, bohužiaľ. No aj tak veľmi dúfam, že za vám zapáči. :)
Ďalej, čo sa týka starších príbehov, myslím, že je na čase ujasniť si (najmä mne samej), ako to s nimi vlastne je. Napríklad, mám tu Casiu a Pilotov, ktoré boli, a stále sú v podstate len akýmisi iskierkami – nápadmi, čo zasvietili v mojej hlave, no nedokážem ich ďalej rozvíjať. Nechávam ich tu už len ako spomienku. Hoci som nedávno písala, že sa k Pilotom chcem vrátiť, ten chvíľkový elán, zdá sa, už vyprchal.
Krvavý mesiac je teraz tak na rozhraní. Uvažujem do budúcnosti o nápadoch a plánoch, ktoré som s ním mala a premýšľam, akoby sa mi niektoré scény písali a bojím sa, že by som to musela siliť. Preto tu už dlho nebola nová kapitola. Stále sa rozhodujem, či to s ním vzdám alebo budem pokračovať, potrebujem si to ešte poriadne premyslieť a všetko prehodnotiť.
