„Má prísť nejaká návšteva?"
„Och áno." povedala nadšene mama, „Emmin frajer."
„Mami nevolaj ho tak." zamrmlala som.
„Prepáč, priateľ je znesiteľnejšie?"
Pretočila som očami a opatrne zo seba vytisla: „Príde Lucas."
„Tak priateľ." zopakoval Noah a oči mu v momente nebezpečne stmavli.
*
„Nie!" vyhŕkla som a chcela ho odtlačiť, no zachytil mi ruky a keďže na mne sedel obkročmo, ľahšie ma spacifikoval, „Prosím nie."
„Zlá odpoveď, Emma." povedal akoby hrešil malé dieťa, zatiaľ čo ja som sa na neho dívala cez slzy, „Povedz áno, braček."
Pokývala som hlavou a on mi zavrčal do ucha: „Povedz áno!"
Vzlykla som. Bola som slabá a to som si hovorila, že ma nikdy neuvidí plakať.
„Prídeš so mnou o panenstvo." oznámil mi tvrdo, i keď jeho hlas tak neznel. Bol to jednoducho príkaz.
Privrela som tuho viečka: „Áno, braček."
V ten večer som si zapálila dve cigarety.
*
„Myslím, že ťa ľúbim. Pretože pri tebe sa cítim bezpečne a tak... skutočne sama sebou." hlesla som opierajúc si hlavu o Lucasove rameno.
„Aj ja ťa ľúbim, Emma. Od prvého momentu, kedy som mal možnosť ťa skutočne spoznať. Si úžasné dievča a veľká bojovníčka."
„Ale prehrávam." zašepkala som bolestne.
„A preto som tu. Keď budeme dvaja, zvíťazíme."
„Ale nepriateľ je príliš silný."
„Nebude, ak ho tak prestaneš vnímať. Sme spolu."
Usmiala som sa: „Skutočne spolu."
*

Viac v príbehu :)