čosi lipne na duši. tá hanba, tá vina. svet je plný zrkadiel a ja nevidím človeka, ktorým túžim byť a ku ktorému sa každým dňom snažím dostať bližšie; vidím len špinavú, hnusnú pravdu.
zaseknutá na tom istom mieste. v tom istom cykle nespokojnosti. nič nestačí, všetko je o krok vedľa od správneho. som mokré seno, ktoré nie a nie zapáliť, no ani vyschnúť. občas vzplanú iskry, no pochyby a strachy iných charakterov ich okamžite zahubia. náhle prepady energie, uvedomenia, života. náhla chuť žiť. no potom opäť zaleziem do toho cyklu a čakám na deň, kedy sa z neho vymaním a začnem odznova.