sstvoritelkaa

Do nového roka vám želám, aby ste za každých okolností vedeli precítiť čaro tohto posolstva od Daniely Daraz: 
          	(pre zachovanie rýmu som to nechala v pôvodnom znení)
          	
          	„You have to take
          	the good with the bad,
          	smile when you're sad,
          	love what you've got
          	and remember what you've had.
          	Always forgive
          	but never forget,
          	learn from your mistakes,
          	but never regret.
          	People change,
          	things ho wrong.
          	Just remember,
          	Life goes on.“
          	
          	2025❤️

sstvoritelkaa

Do nového roka vám želám, aby ste za každých okolností vedeli precítiť čaro tohto posolstva od Daniely Daraz: 
          (pre zachovanie rýmu som to nechala v pôvodnom znení)
          
          „You have to take
          the good with the bad,
          smile when you're sad,
          love what you've got
          and remember what you've had.
          Always forgive
          but never forget,
          learn from your mistakes,
          but never regret.
          People change,
          things ho wrong.
          Just remember,
          Life goes on.“
          
          2025❤️

sstvoritelkaa

Dámy a páni, dnes sa v hlave definitívne rozhodlo. V novom roku prinesiem zase niečo nové. A viete ako ma potešilo, keď mi zapadli do seba súvislosti, o ktorých chcem písať? Keď som chytila vlnu tvorivosti a nedali sa mi zastaviť prsty od všetkých tých nápadov.
          
           Už sama sa teším na celý ten príbeh, hoci bude stáť množstvo času, nervov a pamäte. Píšem to sem do sveta najmä preto, aby bolo jasné, že svoj zámer o amatérskom spisovateľstve myslím vážne. Hlavne kvôli sebe, keby som nadobudla pocit, že to nebude mať kto čítať. 
          
          Dáte mi šancu ukázať vám zase iný kus fantázie? Lebo ten pocit spolupatričnosti si zaslúži mať čo najväčší dosah. 
          Ďakujem za prečítanie a ako býva zvykom, na nový rok sa dozviete názov aj anotáciu. Do tej doby zbierajme sily, úrodu našich snáh a dovoľme si len tak byť. December je na to ako stvorený. 

sstvoritelkaa

Máte to tak aj vy, že v istom okamihu v živote sa pozriete na svoje minulé ja a čudujete sa, ako niečo dokázalo? Pocítite malú hrdosť na to, kým ste boli a obdiv k tomu, že ste niečo robili/ zvládli/ dokázali. 
          Nechcem túto platformu zamieňať za threads ani nič podobné. Ale ako človek, ktorý tvorí pre ľudí mám občas potrebu vám predať niečo odhalené z mojich myšlienok. Niečo čo nemusím kamuflovať do vymyslených zhlukov viet ani do veršov. 
          Dnes napríklad cítim obdiv k všetkým ľuďom, ktorí napísali knihu. Ucelený dej, hlavnú myšlienku a posledné slová nej.
           Lebo akosi sa mi nedarí dopísať Delexenium. Nedarí sa mi vymyslieť pokračovanie ich životov tam. Nežijem tým príbehom ako to bolo v prípade Harlekýna. A vieme, že to nie je literárny skvost a že teraz by som ho napísala inak. Ale vieme to naisto? Myslim tú druhú časť vety.:D. Napísala by som ho inak alebo by som ho nenapísala vôbec? Uvedomujeme si vôbec, že niektoré príbehy by nemuseli vôbec vzniknúť ? Že naozaj autorovi stačí len malá odradzujúca myšlienka o zbytočnosti a svet by zrazu nemal, čo čítať? 
          Čo vás motivuje k písaniu? 
          Čo vás prinúti zdvihnúť sa, otvoriť ten žalostne prázdny biely priestor s iritujúcim kurzorom, čo sa hýbe v rytme tlčúceho srdca človeka, čo by tak rád svetu niečo povedal cez príbeh, ktorý sa môže ocitnúť kdekoľvek, ale je v štádiu absolútneho prázdna? 
          

lady-desvu

@sstvoritelkaa páči sa mi ako premýšľaš, ideš celkom do hĺbky. Pre mňa predstavuje také to imaginárne "rozhýbanie sa" je vždycky emócia, nutkanie o vyjadrenie svojho názoru, svojho pohľadu, svojho citu, pričom po sebe zanechám nejaký vzkaz, vzbudím v inom človeku nejakú emóciu, niečo sa v ňom zobudí a začne sa pýtať sám seba, či nezošalel. 
            
            S tebou by sa inak dobre rozprávalo o živote a o samotnom bytí človeka. :D
Reply

sstvoritelkaa

@lady-desvu ďakujem za komentár a áno, chápem, emócie sú vždy najsilnejším hýbateľom ❤️
Reply

sstvoritelkaa

„Úspech nie je o dokonalosti, ale o vytrvalosti.“
          - Michal Drienik
          
          Dlho sa tu neobjavila žiadna správa, tak len toľko, drahí sledovatelia a viacerí aj písatelia, že hoci naša práca nemá viditeľné docenenie, neznamená to, že je zbytočná.  Dôležité je pokračovať v tom, čo nás napĺňa nepozerajúc na vonkajšie vplyvy. Všetko sa začína vnútri nás a máme moc naladiť sa na úspech, ktorý sa u nás následne bude cítiť vítaný a čoskoro sa objaví.
          Naivné? 
          Môžu byť píšuci ľudia iní? 
          Prajem vám do nového mesiaca veľa úspechov a vážim si každý záujem o moju tvorbu. Ďakujem.
          
          

sstvoritelkaa

Ešte 8 kapitol a aj vy pocítite krásu dokončenej knihy. Alebo aj inak.
          
           Drahí čitatelia, dnes som po cca 3 mesiacoch dopísala Akadémiu napraviteľných duší. A však, tentokrát som kapitoly nenahrávala okamžite, takže pre vás je koniec ešte utajený.
          
           Tento príbeh je špeciálny kusom seba, ktorý som doň nejak nechcene vložila, ale aj tým, že sa nejedná o nekonečne dlhý román, ale rozsah je spokojných 38 tisíc slov. 
          Verím, že sa nájde niekto z vás, koho zaujme a dočkám sa aj prvých recenzií, ktoré moju tvorbu posunú ďalej. 

sstvoritelkaa

Dnes je to PRESNE rok od rozhodnutia zdieľať s kúskom poetickeho sveta kúsok môjho patetického sveta s náznakmi a pokusmi o zachytenie dojmov, ktoré som pár rokov nechávala výlučne vylúčené v šuflíku.
          
          Za ten čas sa veľa zmenilo. Aj v tom šuflíku, aj vo mne, aj PRE mňa.
          
          Sama som nevedela, akým typom vlastne píšem, až som si našla spôsob, ktorý mi dáva zmysel. Nie je to čistá poézia. Kazím ju posolstvom, sťažovaním sa a sentimentálnosťou, ale taká sa mi páči najviac. Pokazená esenciou môjho vkusu.
          
           Naučila som sa vážiť si slov a aj pre NE si vážim seba ako ich píšem. Pochopila som, že písať viazanou rečou je možno väčšia sloboda ako zaznamenávať obyčajné suché vety. Práve preto, že tie pocity z toho sa mi nimi tak ťažko vyjadrujú.
          
          Sú to krásne úniky zo sveta. Je to nirvána aj samovražda súčasne a nech mi pán Schopenhauer odpustí, ale vôla nie je to, čo nás riadi. SME v moci vášne.
          
          Aj vďaka nej je to dnes rok.
          PS: ďakujem za prečí- precítenie Presne pre ne sme ❤️
          
          

sstvoritelkaa

Zdravím vás, nádejní spisovatelia aj čitatelia, čo ešte nestratili nádej a stále sa potulujú po wattpade !
           Toto miesto je často podceňované, je ním opovrhované alebo je nedocenené. Sama som sa dlho zamýšľala nad tým, aký význam tu môj profil má. Aký význam vlastne má s vami zdieľať knihy, ktoré sú obeťami mojich začiatkov?
          
           Lebo hoci je to dnes 6 rokov, odkedy som začala písať prvú knihu, stále len začínam. A tým chcem iba vyslať malý výkrik do sveta, že je v poriadku, keď sa hneď všetko rýchlosťou svetla nedarí alebo nie je tak ako plánujete.
          
           Keby viem, že za 6 rokov aktívnej snahy, nedosiahnem takého uznania ako niekto, kto po roku písania vydá svoju prvú knihu, možno by som bola demotivovaná natoľko, že by som už  nikdy nepokračovala. Ale pokračujem, pretože cítim, že je to správne rozhodnutie. 
          
          Byť "stvoriteľkou" vôbec nie je také ľahké ako som si predstavovala, keď som začala prvé riadky ultra príšerne klišoidného príbehu, ktorý asi zrejme nikdy oko verejnosti neuvidí. Obnáša to trpezlivosť, vytrvalosť, prekonanie večného boja medzi „chcem, ale nechce sa mi“ a mnoho iných peripetií. 
           Ďakujem teda tým, čo výsledky mojej tvorby niekedy čítali alebo práve čítajú. Ďakujem práve tebe, že moje slová práve kvôli tvojej láske k čítaniu, majú hodnotu a napĺňajú podstatu, s akou ich už šiesty rok zaznamenávam. 

sstvoritelkaa

Ahojte čitatelia. Keďže momentálne nemáte so mnou ako autorkou priamy kontakt skrz príbeh, ktorý by som aktuálne písala, poďme tu spomenúť jeden aspekt čitateľského života: NEDOČÍTANÉ KNIHY.
           Máte/ nedokážete ich nechať NEDOČÍTANÉ? Je to knižné barbarstvo alebo znak sebelásky? Mávala som šťastnú ruku pri výbere kníh, a však sú tu isté nešváry, ktoré som si dovolila nedočítať, lebo sa to nedalo. Medzi ne patria knihy: 
          Pýcha a predsudok- Jane Austinová
          Nočný vlak do Lisabonu - Pascal Mercier
          The Love Hypothesis - Ali Hazelwood
          The God of small things - Arundhati Roy 
          
          Aké by ste pridali vy? 
          
          PS: môj názor je niekde medzi. Každá kniha si zaslúži byť prečítaná, ale nemusí byť nutne prečítaná tebou a hneď. Vždy sa dá k nej vrátiť alebo na ňu zabudnúť. A navyše, poctata čítania je obohatiť myseľ, nie ju utýrať k apatii. :D 
          
          
          
          
          

sstvoritelkaa

@ sstvoritelkaa  preklep: podstata 
Reply

sstvoritelkaa

Dnes sú to už 3 roky odkedy som začala písať Emu! Ten čas tak letí. Dnes by som celý život Harlekýna už koncipovala inak, ale na moju mentalitu tej doby to je predsa len príbeh, čo mi zostáva v srdci ako prvý pokus o kvalitné literárne dielo Ak ste nečítali fantázie spísané v mojich čerstvých 16, treba to napraviť. Budem vďačná za akékoľvek ohlasy. 

sstvoritelkaa

@ sstvoritelkaa  z nejakého dôvodu mi napridalo emogi ako znaky irónie pri určitých pasážach
Reply