Ukážka z najnovšieho príbehu:
"Nad čím premýšľaš?" Dorisina otázka chvíľu visela vo vzduchu, pretože na ňu neodpovedal. Iba ju sledoval. stále neodpovedal, iba zapískal na čašníka a ten priniesol dva poháre šampanského. Jeden pohár si nechal a druhý jej podal. Bez odpovede si odpil a utrel kraj pier palcom. Pohár so šampanským položil na stolík neďaleko a rýchlo zapátral vo vrecku saka.
"Nad týmto. Doris... si výnimočná a rád by som, aby som tvoju výnimočnosť mal stále po boku. Dokážeš ma rozosmiať ako nikto iný a v podstate si už ani neviem predstaviť, že by si v mojom živote nebola... Doris, vezmeš si ma?"
"Ja... Oliver... Chcem si ťa vziať." vykoktala Doris, hoci to neboli úplne slová, ktoré mala na mysli. "Možno to bude znieť zle, ale bude tu ale. Veľmi rada by som si ťa vzala, ale viem, akú budúcnosť chcem." odpovedala a pozrela mu do očí. sklamanie, ktoré videla ju niekoľkonásobne viac bolelo. "Bojím sa, že to, čo plánujem urobiť... zmení tvoj názor na mňa. Je to kvôli mojej práci. Znie to zle, ale znamená to pre mňa veľa." V momente, ako to vyslovila, cítila, ako sa od nej Oliver o niečo odtiahol. Už necítila jeho teplo, jeho vôňu a pocit bezpečia, ktorý pri ňom cítila.
Oliver stále držal snubný prsteň medzi prstami, hľadel na ženu, ktorá mala byť jeho nastávajúca a neveril tomu, čo povedala. "Doris..." povzdychol si, opäť sa k nej priblížil, vzal jej ruky do svojich pričom jej na prstenník dal prsteň s akvamarínom v tvare malej hviezdy. Palcami ju pohladil po ruke a venoval jej bozk. "Premýšľaj nad tým. Čo je dôležitejšie? Ja a tvoje vlastné šťastie, alebo práca?" s touto otázkou jej venoval ešte jeden bozk, tentokrát intenzívnejší a o niečo dlhší. Následne jej uprene pozrel do očí a šiel sa opäť venovať hosťom na večierku. Tentokrát však v jeho rukách skončil oveľa tvrdší alkohol ako šampanské.
