SARAH: 0

11 1 0
                                    

Ako som tak sedela v taxíku a viezla sa na môj nový byť, rozmýšľala som. Z domu som odchádzala s tým najlepším pocitom. Možno práve to bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla prísť do Londýna o celé štyri mesiace skôr.

Mala som byť na byte s ďalšími dvomi babami a dokonca aj s dvoma chalanmi. Celkom som sa toho obávala, no dúfala som, že to budú normálni ľudia a budeme si rozumieť. No koniec koncov, bol to zvláštny pocit.

„Sme tu slečna, bude to päťdesiat libier." Cez zrkadielko na mňa pozrel šofér taxíku. Hodila som po ňom nejaké bankovky a vyšla som z auta. On mi ešte vybral kufre a už ma tu nechal stáť samu.

Vďaka kľúču, ktorý mi prišiel poštou, som si otvorila dvere do bytového komplexu a výťahom som sa vyviezla až na šestnáste poschodie, kde sa nachádzal náš byt. Dúfala som, že o takomto čase tam ešte nikto nebude, ale bohužiaľ. Hluk z bytu mi prezrádzal pravý opak. Potichu som preto otvorila dvere a s mojou batožinou som vošla dnu. Dúfala som, že si ma nikto nevšimne, avšak opak bol pravdou.

„Ahoj, ty budeš určite Sarah, však??" pribehli hneď ku mne dvaja vysmiatí chalani.

„Sarah Parker, áno, to som ja. Ale kľudne ma volajte len Sarah." Pousmiala som sa. „A vy ste?"

„Ja som Charlie Snow a tento blondiak je Mark Roy. A sme tvoji noví spolubývajúci." Zasmial sa. Ak budú takí vysmiatí stále, tak ma tu asi porazí.

Nechcela som tu byť s nimi sama. Necítila som sa práve najpohodlnejšie. No nemala som na výber.

„Ak by vám to nevadilo, rada by som išla do mojej izby. Mám za sebou neskutočne dlhý let a potrebujem aspoň sprchu." Pousmiala som sa. Bolo to to klasické trápne zoznamovanie. Nikto z nás ani len netušil čo má povedať. Nepoznali sme sa.

„Jasné, pomôžeme ti s kuframi." Poriadne nedohovoril Charlie vetu a už brali moje veci. Dali mi ich do izby a odišli, za čo som bola rada.

Najprv som sa porozhliadla po izbe a až potom som jeden kufor vyložila na posteľ. Vybrala som si z neho nejaké tričko s krátkym rukávom, tepláky a s uterákom som prešla do kúpeľne. Ešte som sa do izby vrátila pre sprchový gél a šampón a potom som sa zamkla v kúpeľni. Bola to vážne rýchla sprcha, no potrebovala som sa len opláchnuť a zmyť zo seba pot.

Neisto som vošla do obývačky, kde chalani akurát riešili, čo budú večerať.

„Ideme si objednať pizzu, dáš si aj ty?" zvedavo pozreli na mňa. Nebola som veľmi hladná, no nechcela som prípadne neskôr riešiť, čo budem jesť. Preto som súhlasila.

„Nebolo by od veci sa zoznámiť." Navrhol Charlie. „Čo keby dáma začala?"

„Tak moje meno už poznáte, mám dvadsať a pochádzam z Detroitu." Netušila som, čo viac by som im o sebe mala povedať. Koniec koncov, viac vedieť ani nepotrebovali.

„Ale noták, nás nezaujímajú základné informácie, ktoré nájdeme aj na tvojom facebookovom profile. Čo skôr tvoje koníčky, voľný čas, hudobný štýl, farba a tak? Proste niečo, čo ťa charakterizuje ako osobu."

„Tak fajn teda. Po lete nastupujem do prvého ročníka v obore psychológia. Milujem prírodu, beh a rôzne športy, čo sú vlastne aj náplne môjho voľného času, alebo teda skôr boli. Hudobný štýl nemám, počúvam asi takmer všetko. A keďže som skôr temný človek, tak tmavé farby sú proste moje. Mám rada zábavu, kluby, dobrú spoločnosť a síce veľmi nepijem, ale dobrým alkoholom nepohŕdam. Och a ešte píšem blog. A to je o mne asi tak všetko." Zasmiala som sa.

„To máme teda rovnako. Až na to, že my sme druháci, takže starší. My študujeme management." Ozval sa Mark, nad čím som sa musela usmiať. Takže ten chalan bude ako ja, je to fajn.

„Ja teda nebehám ani nejako nešportujem. Okrem toho mám rád ešte počítačové hry." Ozval sa pre zmenu Charlie.

„Prečo si sa rozhodla prísť tak skoro?"

„Mala som možnosť ročník ukončiť o mesiac a pól skôr, brala som to. Toto bola príležitosť vypadnúť z domu, preto som teraz tu." Pousmiala som sa. „Chcem si cez leto nájsť prácu, zabývať sa tu a možno si nájsť aj kamarátov."

„To je veľmi rozumné. Radi ti pomôžeme. Nejaký ten čas to tu už poznáme." Ponúkol sa Charlie.

A možno to napokon nebude zlá spoločnosť.

***

A presne toto bol začiatok nášho veľkého kamarátstva.

Everything has a reasonWhere stories live. Discover now