nõid

IV.

Stála tam ako bohyňa, ktorá práve zostúpila z neba do toho môjho osobného, ktoré vytvorila v tej chvíli ako som ju uvidel. Bolo to dievča z jazera, to ktoré nám s Maxom nakopalo zadok. V ten deň som ju videl iba odzadu a už vtedy som sa zamiloval. Teraz ju vidím v celej kráse a je moja, iba moja.

To čo však spravila zaskočilo všetkých. Otočila sa a rozbehla sa k útesu. Ja som však bol rýchlejší. Chytil som ju v poslednej chvíli za pás a tým jej znemožnil pád. Nechápavosť nad situáciou prebila moje ego a preto môj hlas znel skôr nežne ako tvrdo a autoritatívne. --čo robíš?-- Prepálila ma tými jej obrovskými kukadlami a jej tón hlasu mal ďaleko od tónu akým by sa mala rozprávať s princom a jej budúcim manželom. --čo robím ja? Aké si mal právo ma zastaviť? Hmm?-- Slová sa mi zasekli v hrdle z toho s akou nenávisťou na mňa pozerala. --všetci mali na výber iba ja nie pretože si namyslený princ potrebuje zdvihnúť ego a rozhodol sa za mňa že proste nebudem mať možnosť voľby? Nie si o nič viac ako ja. Ale mal si pocit, že máš právo rozhodovať za mňa.--

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Myslím, že z môjho pohľadu dosť dobre cítil aká som nahnevaná a ja som každou chvíľou čakala, že ma pustí. Zbytočne. Vzal ma do náručia a ja som bola neschopná protestovať, pretože prekvapenie, že môj nahnevaný pohľad nezaberal zvíťazil. Či som chcela alebo nie musela som svoj život spojiť s egoistickým princom a prijať fakt že som svoj slobodný život zapredala za život v zlatej klietke a stala sa zo mňa princezná a budúca kráľovná. Posledné slová čarodejnice som počúvala len na pól ucha pretože myšlienky pohltili celú moju myseľ. A zrazu iba tma...

Zobudila som sa v mojej posteli a prvá vec, ktorá mi napadla bola myšlienka, že to bolo celé iba sen. Keď som však na mojej ruke vedľa kráľovho a kráľovninho darčeka zbadala ešte jeden prsteň, tri krát taký veľký a spozorovala som na sebe biele šaty, po mojom nadšenom nádychu nasledoval sklamaný výdych. Prečo ja?? Aké majú bohovia so mnou plány a prečo sa mi čarodejnice môj vlastný druh obrátil chrbtom??

Ležala som v posteli neschopná pohybu. Počula som kroky a zatvorila som oči. Dvere sa potichu otvorili a dnu vošli dve osoby. Cítila som ako sa posteľ prehla a spoznala som drsné ruky mojej mamy na tvári. Tie druhé, jemné a studené ktoré držali moju ruku som však nespoznala. --nemala by sa už prebrať?-- Ozval sa ustarostený hlas mojej mamky. Ruky ktoré som nepoznala ma pustili a ja som cítila ako sa prehla posteľ na druhej strane môjho tela. --bude v poriadku, čo nevidieť sa preberie.--

Studené prsty sa opäť dotkli mojej ruky ale ja som vedela, že jemný hlas patril kráľovnej. Ona a moja mamka viedli aj naďalej rozhovor v pološepte a pre mňa bola naozaj ťažká úloha sústrediť sa na to aby som aspoň niečo počula pretože som začala upadať do bezvedomia. Poslala som poslednú myšlienku von z mysle s nádejou, že ma niekto počul. Ak mi nepodajú Aconitum napellus do pár hodín zomriem.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Ak mi nepodajú Aconitum napellus do pár hodín zomriem. Do pár hodín zomriem. Zomriem. Zomriem.

Ozývalo sa mi v hlave stále ako ozvena. Ten has by som s poznal všade. Pozrel som sa okolo seba ale nezdalo sa, že by môj otec alebo mlynár niečo počuli. Ostal som ako zamrazený. Po chvíli som si však plne uvedomil čo to znamená a vletel som do jej izby kde sa práve nachádzala jej matka a tá moja. Vyzerali vystrašene keď som tam tak vletel ale aktuálne mi to bolo jedno. --Aconitum napellus. Potrebuje Aconitum napellus.-- Obe sa na mňa pozreli s totálnym desom v očiach. --Aconitum napellus je jedna z najjedovatejších rastlín a tu sa vyskytuje len zdriedka. Ako si nato prišiel princ.—Nechápavosť v mojich očiach bola až hmatateľná. Mal som zo seba spraviť blázna a povedať že som ju počul v hlave?? --Povedala mi to.-- Moja matka sa zatvárila veľmi zaujímavo ale mlynárka s porozumením. --Vliezla ti do hlavy však?? To robí stále.--

--Treba zohnať čarodejnicu.-- skočil som však do reči mojej matky aj keď to neznášala.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Oči sa mu zaleskli fialovým odtieňom. Videl obraz drobného skleníka. --Čarodejnicu nepotrebujeme.-- Rozbehol sa na dvor. Prekvapilo ho to viac ako kohokoľvek keď ten skleník naozaj našiel na dvore schovaný úplne vzadu. Mlynárka s jeho matkou dobehli chvíľu za ním. Bolo tu rastlín od výmyslu sveta ale ani jednu z nich nepoznal. Prechádzal sa a každú z nich skúmal až narazil na jednu, ktorá mala bodkované listy a fialovkastý kvet. --Myslím, že ju mám.-- Mlynárka dobehla za ním a zamračila sa na tú nevinne vyzerajúcu rastlinku. --Hlavne ju nechytaj do rúk princ, toto je jedna z najjedovatejších byliniek.-- Jemne uchopila nožnice a ustrihla ju tesne pri koreni. Koreň vytiahla a hodila do misky, ktorú so sebou priniesla. Zvyšok jemne chytila do látky a taktiež ju vložila do misky.

Vriacou vodou zaliala listy a v mažiari rozdrvila koreň na kašu, čím sa uvoľnila šťava. Tú potom čo voda vychladla naliala do odvaru z listov a tým vznikla esencia ktorú chceli získať. Kráľovná jej jemne utvorila ústa aby jej jej matka mohla kvapnúť tri kvapky. Nič sa nestalo a to všetkých vyviedlo z miery. --Musíme jej dať čas.-- Pohladila princa kráľovná chlácholivo po chrbte. Jeho hlavu však už stihli naplniť pochybnosti. Čo ak zle počul a teraz ju to zabije? Čo ak to bola nesprávna rastlina? Nemôže zomrieť. Nechali ho s ňou samého a on sa nezmohol na nič iné ako prosenia ju nech sa vráti späť a drvenia jej ruky.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Temnota. Všade okolo mňa bola temnota. Cítila som sa tak sama a nijako som jej nemohla zabrániť aby postupovala stále hlbšie a hlbšie do mojej mysle. Postupovala pomaly ako keby si to vychutnávala. Doslovne ma mučila. Po čase však začala naberať tvar a vábila ma stále viac a snažila sa ma presvedčiť nech ju prijmem. Bránila som sa však aj naďalej a to sa temnému kráľovi prestalo páčiť. Prestal mi šepkať sladké slová do ucha a namiesto toho mi zaryl jeho ostré nechty do ruky. Sľuboval mi, že sa len musím podvoliť a on zo mňa spraví jeho kráľovnú a už nebudem cítiť nič, nijakú bolesť.

A vtedy, keď som sa pomaly vzdávala som ho začula. --Nesmieš ma tu nechať počuješ? Len teraz som ťa našiel, nemôžem ťa stratiť. Vráť sa, prosím len sa vráť. Bojuj s tým Arne!-- Odstrčila som od seba chlípne ruky temného kráľa a snažila som sa vyplávať na hladinu, aby som sa mohla opäť nadýchnuť života. Plávala som na hladinu aspoň hodiny, minimálne mne sa to tak zdalo. Keď som však konečne preťala hladinu temnoty a otvorila som oči cítila som, že mi žiaria jasnou fialovou. Matka s kráľovnou páve vchádzali do dverí a princ ma držal za ruku. Fialová v mojich očiach ho nijak nevystrašila a dokonca sa usmial. Matka sa na mňa vrhla a kráľovná sa len hrdo usmievala na svoju jedinú novú dcéru. Síce som sa v matkinom objatí cítila príjemne na jazyku som stále cítila kúsky temnoty.

Kráľ ma až priveľmi dobrovoľne pustil a v očiach mal vpísaný jasný odkaz, ktorý mi ostal v mysli tak jasne zaseknutý až som sa ho nevedela zbaviť. Toto nie je koniec.

Ahojte!                                                                                                                                                                                         Ozývam sa po tak dlhej dobe až je to pre mňa nepochopiteľné. Avšak takto cez sviatky som opäť tu a to aj s novou kapitolou. Dúfam, že tu nie som sama a je tu aj niekto, komu sa táto kniha naozaj páči. Už som toho nasľubovala čo sa kníh týka toľko, že tentokrát radšej pomlčím ale rozhodne medzi moje novoročné predsavzatia bude patriť aj táto kniha. Včera vyšla aj nová kapitola k druhej knihe. Na nový rok mám pre vás prichystané prekvapenie. vyjde kúsok novej knihy, ktorej sa v poslednej dobe venujem. Prajem vám teda ešte pekné sviatky. Všetkých do jedného vás ľúbim.

Dot