nõid

II.

Strhlo ma zo spánku. Už mesiace sa mi sníva ten istý sen. Som hore na útese. Je tam nejaký chalan s blond vlasmi a modrými očami.

Nieje však z našej dediny. Ja pustím šatku a ona sa zastaví na ňom. Potom sa vždy zobudím. Toto ale nieje možné.

Neviem koľko môže byť hodín ale ešte je tma. Viem že už nezaspím. Zájdem sa okúpať. Musím to využiť dnes mám narodeniny.

Len v nočnej košeli a so šatami v ruke a s topánkami v druhej som išla cez les. S výnimočne dobrou náladou a pospevujúc si som išla k jazeru obkľukou. Mala som náladu na prechádzku.

Bola som ponorená v mojich myšlienkach keď som prišla k jazeru ale niekto tam bol. Dvaja muži. Alebo skôr chlapci? Z tej diaľky sa to dalo ťažko uhádnuť. Tak toto nie.

~~~~~~~~~~~~~~∆~~~~~~~~~~~~~~~

Zobudil som sa keď bola ešte tma. Max spal tvrdým spánkom a pri tom chrápal. Drgol som doňho nech sa zobudí. --Max vstávaj ideme k jazeru.--

Toto ho zobudilo už úplne. Obliekli sme sa a zobrali si kone. Vydali sme sa cez les k jazeru v ktorom sa včera kúpalo to dievča. Celým lesom vládlo až strašidelné ticho.

Bola ešte tma a les chcel nerušene spať. Vietor k nám však privial spev. Tak ako mi včera privial to meno. Dorote. Celú noc som si ho opakoval. Aby som naň nezabudol.

--E kristõ minda verma a ny timus, ty budeš kráľ dilidili ja kráľovnou.-- Neviem ktorý anjel to spieval ale bolo to nádherné. Prišli sme k vode a zosadli z koní. Našli sme im kúsok zelenej trávy a tam sme ich priviazali o strom.

Kým si Max vyzúval topánky hodil som ho do vody. To akým pohľadom sa na mňa pozrel keď sa celý vynoril z vody stálo za to. Skočil som za ním do vody a on mi to chcel vrátiť.

Bláznili sme sa niaku chvíľu keď začalo liať. S Maxonom sme vyleteli z vody a schovali sa pod strom. Max vysadal na koňa že sa vrátime. --Počkaj Max. Toto mi nepríde ako normálna búrka.-- Zliezol z koňa a čakal so mnou potichu v kríkoch.

A mal som pravdu po chvíli prestala a my sme uvideli to dievča čo včera ako zaháňa búrku preč. Víťazne sa usmiala a iba v nočnej košeli vošla do vody. Opäť vytvárala vodné víri.

Na kraji jazera zastavila srna napiť sa. Prišla k nej a začala ju škrabať medzi ušami. Všimol som si že srna tam dokrívala. Asi má niečo s nohou. Pozrel som sa na Maxa a on mi naznačil že si všimol to čo ja. Čo vám poviem lovecké inštinkty.

Zatiaľ čo to dievča srnu škrabkalo rozprávalo sa s ňou. Teda to som si myslel ale keď do nej srna na rozlúčku drgla hlavou a odskákala preč ako keby jej nič nebolo pochopili sme že ju vyliečila.

Spokojná sa vrátila do vody a ľahla si na hladinu. Začala spievať --E kristõ minda verma a ny timus, ty budeš kráľ dilidili ja kráľovnou.-- Ten istý spev nám zavial aj vietor keď sme sem išli.

S Maxonom sme sa na seba sprisahanecky pozreli lebo nám očividne došlo to isté. Slnko začalo vychádzať a ona si to všimla pretože sa zahalila do hmly a keď z nej vyšla bola oblečená v modrých šatách.

Dnes je posledný deň pred rituálom. Myslím že nieje jediná ktorá si ho chce užiť. Možno by sme sa celý deň mohli túlať ale otec by ma asi zabil. Navyše musím skočiť za tou čarodejnicou a spýtať sa čo sa dá robiť.

~~~~~~~~~~~~~~∆~~~~~~~~~~~~~~~

Keď som prišla domov matka ma poslala kúpiť mäso a niaku zeleninu na jarmok. Dnes chce celý deň vyvárať. Byliniek máme dosť keďže som to ja ktorá ich najviac potrebuje pri kúzlení.