nõid

III.

Už ráno som sa zobudila s pocitom, že sa niečo stane. Matka bola tak nervózna, že pripálila raňajky. Vyhnala som ju teda od šporáka a poslala ju sadnúť si.

Raňajky ostali na mňa. Snažila som sa vyčarovať niečo z tej pripáleniny ale nech som sa snažila ako som chcela nešlo som. Preto som tú zhorenú kašu vysypala sliepkam.

Spravila som zmes byliniek na silné nervy a myseľ. Nakrájala zelenú cibuľku a nasypala ju na škvarenicu. Celú chalupu naplnila vôňa slaniny a vajíčok. Odkrojila som ešte 3 krajce chleba.

Čaj som zaliala polovriacou vodou a položila ho pred mamu. Keď zacítila známu vôňu schytila čaj a začala z neho chlipkať. Môj otec sa tváril podozrivo na tú oranžovú vodu ktorú tak zafarbili bylinky.

Začala som sa smiať. --Na myseľ a nervy.-- Na nervy či myseľ sú aj iné bylinky ale túto kombináciu má mama najradšej. Každý deň začíname spoločným čajom vždy inou zmesou.

Otec len nad tým pokročil nosom ale nasledoval mamkin príklad. Len som sa zasmiala keď som si vložila prvú lyžičku vajíčok do úst a v jeho poháre už neostala ani malá pamiatka po čaji.

Dojedli sme raňajky a moja mama ma vyhnala do izby nachystať sa. Sú zaužívané biele čipkované šaty. Každý rok sa dievčatá pretekajú ktorá ich má z jemnejšej čipky alebo z akého mesta.

Preto som si vyčarovala úplne obyčajné. Nechcem sa do tohoto zapájať. Na prst som si dala môj darček. Ten prsteň sa krásne vyníma na mojej opálenej pleti.

Aj tie biele šaty vynikli na mojej pokožke tmavej od slnka. Moja mama ma nútila vlasy si vypnúť ale ja som odmietla. Nebudem si moje nádherné ryšavé vlasy dlhé po pás zapínať.

Nikto nechápe po kom mám ryšavé vlasy. V našej rodine sú len tmavé alebo popolavé. Ja jediná mám dlhé brčkavé ryšavé vlasy. To je tiež zvláštne. Mám šedé oči keď pri tom čarodejnice by ich mali mať zelené.Čo je tiež zvláštne keď kúzlim moje oči sa sfarbia na fialovo. Preto si vždy oči zatváram. Nikto to nechápe.

Obula som sa a išla som si spraviť ešte jeden čaj. Nie som nervózna. Viem ako to skončí. Keď ma mamka uvidela v kuchyni vypýtala si ešte jeden čaj. Otec strčil hlavu do dverí a zopakoval so psími očami maminu prosbu. Spravila som im teda rovnakú zmes. Sebe som pridala ešte pár byliniek.

Zvony začali zvoniť a moja mama nás vyhnala von. Keď sme vyšli von okolo práve prechádzala čarodejnica. Ako som to spoznala? Cítime sa navzájom. Intenzitu svojej mágie.

Cítite či je mágie veľa a je to silná čarodejnica alebo len málo. U väčšiny dievčat je taká malá mágia, že ju nevedia používať a celkovo ani nevedia, že ju majú. Čarodejnica v pokročilom veku nasala vzduch a so zdvihnutým obočím sa na mňa otočila.

Pocítila som tlak v hlave. Bránila som sa tomu z čoho bola ešte viac prekvapená. Chcela sa mi dostať do hlavy. Ľudia sa tomu nevedia brániť a malo ktorá z nás to vie. Úplne som sa tomu obrnila a vytlačila ju z mojej hlavy.

Po chvíli sa stiahla. Usmiala som sa a vošla som ja do jej hlavy. Zabudla som však zatvoriť oči a ona ostala stáť na mieste s ešte prekvapenejšiím výrazom. Na to som sa stiahla ja a moja mama do mňa drgla. Prebrala som sa a usmiala som sa na mojich rodičov.

V dave som zazrela Elizabeth a neskôr mi neušiel ani jej hlas. Pribehla ku mne a spučila ma v objatí. Elizabeth je asi jediný normálny človek. Jej rodičia majú sad. Ruka v ruke pred našimi rodičmi sme kráčali hore na útes.

Elizabeth dôverujem a ona je jediná okrem mojej rodiny čo o mne vie pravdu. Povedala som jej všetko čo sa dnes ráno stalo. Ostala prekvapená. Pýtala sa či cítim z nej aspoň štipku mágie.