Ak máme niečo, čo je pre nás vzácne, je veľmi ľahké o to prísť a to je aj hlavná idea môjho príbehu. Snáď sa vám moja jednodielovka bude páčiť a možno aj malinko doženie slzy na krajíček. :) Prepáčte za chyby a pustite si k tomu tú hudbu , najlepšie cez slúchadla :)
Votes aj komentár potešia :3
Enjoy it .. :)
Vysoké vlny čoraz viac narážajú do vysokých skál a ja stojím na jednej z nich. Sledujem ich pravidelné pohyby ktoré ma priťahujú bližšie. Vykročím vpred aby som mala lepší výhľad, no v tom ma čosi strhne. Padám zo skaly ako vtáčie mláďa , ktoré sa prvý krát snaží vzlietnuť. Bohužiaľ ja niesom vták ani nemám krídla. Rútim sa nadol a viem že ten pád bude bolestivý, ale možno len na chvíľu ..
„Zlatko. Si v poriadku ?" Otvorím oči a prudko si sadnem na posteľ. Ďalší z tých hrozných snov. Toto je už tretí za tento týždeň.
„Áno, myslím že som." Snažím sa upokojiť a chytím ho za ruku. Prejde mi rukou po vlasoch a vloží naň bozk.
„Niall?" - šepla som a zavrela oči. „Milujem ťa." Bola som hrozne rozrušená a jeho prítomnosť ma aspoň z maličkej časti ukľudnila.
„Ty vieš že aj ja teba." - dodal a vložil mi bozk ma pery.
.........................
„Čo sa to tam hore dialo? Zas zlý sen?" pozrela na mňa ustarostene Jane, ktorá mi je ako sestra.
„Ako vždy" - odsekla som a napila sa džúsu. Dnes odchádzame s Niallom do Dublinu, vraj má nejaké prekvapenie. Potrebujem sa odreagovať aspoň na ten víkend.
„Budeš v pohode ?" - ozvala sa keď som si v obývačke obliekala sveter.
„Jasné Jane, Všetko je v poriadku." Usmiala som sa a objala ju. Pred domom zatrúbilo auto, v ktorom na mňa už čakal Niall.
„Majte sa !" - zakričala som a rozbehla sa k autu.
Vonku je fakt krásne. Okrem zimy aj krásne sneží. Na zemi je zväčša ľad ale sneh tiež nechýba. Milujem zimu, milujem to čaro. Cesty sú takmer prázdne ale kvôli hustej hmle vidím pred seba asi len na dva metre.
„Už sa teším." - povedala som po chvíli ticha.
„Ja viac, teším sa na to už hodnú chvíľu .." - zdalo sa mi to, akoby mi niečo naznačoval. „Nechajme to tak, ešte sa prekecnem." - zasmial sa a na líčkách som mu zaznamenala červeň.
„To je také zlaté keď sa červenáš." - doširoka som sa usmiala a ruku položila na tú jeho.
„Povedz mi niečo pekné. Milujem keď mi niečo rozprávaš." - smial sa a pozrel sa namňa.
„ No, milujem ťa. Za ten čas čo sme spolu, som šťastnejšia než kedykoľvek predtým. Dala by som za teba aj život. Ty si to, čo mi vždy zlepší náladu. Milujem, keď možem cítiť tvoje bozky a pevne objatie. Vtedy viem že som v bezpečí. Milujem ťa NIall Horan, milujem .." - usmiala som sa popri slzách , ktoré som videla aj na jeho tvári.
„Milujem ťa." - povedal a vtedy som uvidela biele svetlá dva metre od nás. Za nimi silný náraz ,keď som stratila vedomie.
.........................
Harry :
Sedeli sme doma keď mi niekto zavolal. To čo som počul potom, som počuť nikdy nechcel. Rýchlo som nasadol do auta a naštartoval to rovno k miestu nehody. Modlil som sa aby to nebola pravda, nikomu som o tom zatiaľ nevravel.
Keď som tam dorazil, boli tam asi štyri sanitky a dve autá na šrot. Keď som však videl že jedno patrí Niallovi, zastavilo sa mi srdce. Vystúpil som von a rozbehol sa k autu.
