The umbrella academy

2.

Utekala som cez uličky ktoré som si pamätala podľa poslednej náštevy donutérie. Doprava, rovno, na konci doľava.  Hrmelo mi v hlave keď som práve prefrčala okolo už známej donutérie. Ešte 2 domy a..

Som tu. The Umbrella Academy.

Čas zoznámiť sa. 

Jemne zaklopem a odstúpim 2 kroky. 1-2 minúty a stále nič, keď už už sa chystám znova zaklopať, dvere sa roztvorili. Stála v nich žena, možno jeho mama, blondína, vysoká a veľmi usmiata. ,,Dobrý deň, hľadám tu chlapca, je menšieho vzrastu a mal uniformu na sebe" milo sa usmejem, je to možné aby nepohla úsmevom ?

,,Oh zlatko asi myslíš päťku, mal by byť v izbe, poď dnu a zavolám ti ho" uvoľnila miesto medzi dverami a ja som smelo vošla dnu. Wau, fakt veľký bárak. Zaviedla  ma asi do obývačky alebo do fakt veľkej izby s gaučom. ,,Päťka máš návštevu" zakričala ku schodom a hneď sa otočila na mňa. ,,O chvíľu príde, počkaj tu" neprestala sa usmievať a odišla do ďalšej miestnosti. Obzerala som si obrazy a hlavy vypitvaných zvierat, vpredu bol asi pracovný stôl ktorý bol v celku zaprataný. Čo ma ale asi najviac zaujalo bol obraz jeho, vraha alebo teda presnejšie päťky.

,,Áno to som ja, kto si ty?" ozval sa za mnou mužský hlas, boha nech ma nestraší. Pomaly sa otočím smerom k nemu, mám šancu. Rozbehnem sa a skočím na neho, padli sme na gauč. ,,ZABIJEM ŤA" zakričala som mu do tváre a začala ho mlátiť. V rýchlosti jednej sekunde už bol on na mne a ruky mi držal uveznené nad hlavou v jeho (čo sa čudujem) silnom zovretí. ,,Skľudni hormóny ženská " zavrčal a silnejšie mi stlačil ruky. ,,Zlez zo mňa bastard" znova som zakričala a hneď na to sa zneviditeľnila, ha mali ste vidieť ten jeho pohľad keď mu zmizlo dievča hneď pod ním. ,,Vravím ti že ťa zabijem" znova zakričím no to už skáčem naň ho s poduškou a pokusom ho udusiť. Aj by sa mi to podarilo keby ma nejaký hajzel z neho nestrhol. 

,,Pusť ma" kričím, vzpieram sa ale dotyčný ma vôbec nepočúva. Pri päťke sa zrazu objavila žena, iná ako tá na začiatku, mladšia a vyššia, podotýkam fakt pekná. Búchala ho po chrbte lebo ten dement len chrčal. ,,Zabijem ťa parchant" stále kričím a to už na mňa pozrelo ďalšie 4 páry očí.

3 chalani a jedno dievča, koľko ich je pre boha? Bože keby ma ten za mnou nedržal za ramená tak by som mu tiež pomohla bucháť po chrbte ale tak že by sa potom už nenadýchol. ,, Hej,hej skľudni sa a povedz prečo si tu a prečo sa snažíš zabiť päťku" spýtal sa ma ten s oholenou hlavou a oblečený ako ninja korytnačka. ,,Ten bastard mi zabil matku" zavrčala som smerom k päťke a odplula si.

,,Päťka čo si zase spravil?" spýtal sa znudeným hlasom chlap za mnou a vôbec sa neunúval ma pustiť. ,,Nikoho som nezabil" zakričal a odtrhol sa od tej baby, hádajte čo, rozťala som mu obočie heh. ,,Zabil a teraz zabijem ja teba" kričím a znova sa trhám. ,,Kľud, aspoň povedz meno možno si spomenie" oznámila tá ktorá mu pomohla. ,,Lily" odmlčala som sa a s nechuťou sa pozrela na päťku ,,Jefferson " ako som to dopovedala, tvár sa mu zachmúrila.

,,Tvoja mama je Braylee Jefferson?" spýtal sa prekvapeným výrazom ,,BOLA ty bastard, veď si ju zabil" znova zakričím. ,, Bree ale nemala žiadne dieťa, bola sestrou Jednateľky" dopovedal a zamýšľajúc sa prechádzal. ,,Ale keď to je teda pravda tak- môžem si zavolať? " vyruším samú seba a pozriem sa na všetkých ostatních. ,,Budeš už kľudná?" uvoľnene sa zasmial ten za mnou.

Božou pomocou som sa mu vytrhla z rúk a otočila sa na neho, wau fakt veľký chlap. ,,Neštvi" zamrmlala som a už aj vytiahla mobil, kúsok som od nich odkráčala a vytáčala osobu ktorá bude na mňa možno aj naštvaná. 

,,Amy? Môžeš prísť? ... Neboj je to v pohode len prídi, vďaka" zložila som telefón a vrátila sa k nim. ,,Na koho čakáme?" opýtal sa vytešený chalan, fičí na niečom? ,, Na kamarátku ktorá mi už niečo že nebola to moja matka už naznačovala" mykla som plecami a oprela sa o stenu. ,,Tak sa zatiaľ môžeme spoznať" vysmiaty prišiel za mnou a podal mi ruku ,,Som Klaus, teší ma" predstavil sa a následne sme si potriasli rukami, jediný z nich je usmiaty.