The umbrella academy

4.

Prešli sme zarastenou cestičkou a otvorili dvere do chatky, 2 malé postele, stolík a maličká skrinka. Počkať, toto si pamätám, tu som bola s Ashley. ,,Chcem ísť preč" fňukla som keďže mi to moc pripomenulo kamarátku, naozajstnú kamarátku. ,, Nie niečo ti chcem ukázať, poď" chytil mi ruku a viedol ma hore na poschodie kde sme mali zakázané. S Ashley sme tam raz šli, no skôr ako sme otvorili dvere, vyletela mama a začala nadávať prečo nepočúvame jej rozkazy, potom sme museli 3 hodiny vonku v lesnom potôčiku stáť bosé. Nikto o tom nevedel keďže sa nám mama vyhrážala že to urobí znova.

Päťka otvoril dvere a rovno pred nami bol veľký stôl s putami a lanami, na zemi bolo náradie ako nožnice, kladivo i skrutkovače. Bolo to tu veľmi špinavé a dosť to i smrdelo, čo tu robila? ,,Toto je miesto kde tvoja matka, teda Bree chcela robiť s tebou pokusy" zavrel dvere a zase sme sa vrátili dole. ,,Ako to mohla spraviť? Klamať mi tak dlho?" znova som sa rozplakala. ,,Hej hej shhh, viem že si na mňa naštvaná že som ti zabil matku a na Amy že ti klamala ale pochop prosím že sme ti chceli pomôcť, vedel som že s Bree býva nejaké dieťa no nenapadlo by ma že si ťa privlastnila, neznášala deti, prepáč Lil" mrmlal Päťka pokiaľ ma obímal. ,,J-ja ťa chápem, vlastne som ti vďačná že si ma zachránil, j-ja ospravedlňujem sa že som ťa obviňovala a chcela zabiť" mrmlala som teraz ja jemu do trička, fakt mi to je ľúto že som chcela obraňovať niekoho kto ma chcel zabiť. ,,Poďme, iste sa Amy zbláznila" podal mi ruku a následne sme sa premiestnili naspäť do ich domu.

,,Lily!" zakričal tuším Luther a prišiel ma objať ,,ty žiješ" usmial sa a drtil ma ešte viac. ,,Keď ma nepustíš tak už nebudem" zasmiala som sa priduseným hlasom a nato som sa mohla hneď nadýchnuť, pozrela na mňa pohľadom prepáč a uhol sa z cesty. Za ním stála Amy, celá červená v tvári od plaču. Rozbehla som sa za ňou a hneď ju objala ,,prepáč mi Amy, Päťka mi všetko ukázal, j-ja prepáč mala som ťa vypočuť " fňukala som jej do trička a ryla sa do nej ešte viac. ,,Lily mala som ti to povedať skôr, ty mne prepáč" silno ma objala a potom pustila. ,,Od teraz si všetko hovoríme dobre?" uslzená sa pozriem na ňu a ona s menším úsmevom prikývne. ,,Čo si mi nepovedala" ten jej úsmev už poznám, niečo ešte povie.,, Nie nie, kľud, len som sa bála že mi neodpustíš a že sa už nevrátiš" mrmlala a znova ma silnejšie objala. ,,No vrav, myslím že zvládnem už všetko" trošku stresujúco som sa zasmiala a odtiahla sa od nej.

,,Čítanie myšlienok nie je jediná schopnosť" nevinne odpovedala pozerajúc sa na zem. ,,To je dobre? Aká teda?" vôbec neviem ako mám reagovať, či byť šťastná že nie som jediná divná alebo byť stále smutná že mi klamala. ,,Teoreticky viem ovládať živly, ale nie perfektne, len sa to učím keďže som veľa venovala tomu aby som sa naučila zastaviť čítanie myšlienok a pustiť kedy chcem" vyklopala a znova sa trochu usmiala. Nad týmto som dlho uvažovala a nakoniec došla k záveru ako ju otestovať. Začala som rozmýšľať nad nahým Diegom keďže jediný bol k Amy najmilší a ona naň ho hádzala pohľady ala chcem ťa. ,,Fuuuj Lily prestaň" začali sme sa obe smiať a ostatní nás sledovali ako na bláznov. ,,Dobre dievčatá, kľud, čo keby si Amy ukázala Lily čo všetko vieš?" usmial sa Luther a doniesol sviečky. 

,,Dobre tak teda ako som vravela, dokážem celkom ovládať živly" mávla rukou a zhasnuté sviečky sa zažali, prstami pohybovala a oheň bol menší a znova väčší, keď jedným prstom prešla ako keby po imaginárnej čiare smerom hore, oheň sa zväčšoval do neuveriteľných veľkostí. ,,Nejak takto oheň, teraz zem" zatvorila oči a ruky sa jej pritiskli k zemi, všetko sa začalo triasť, mala som pocit ako keby sa mi pod nohami trhala zem. ,,Vzduch" zamrmlala a následne zavrela oči, zrazu sa všetky dvere a okná otvorili a všade som cítila vietor, jedným prstom mykla a všetko sa vrátilo do normálu. ,,A ešte voda no to ti ukážem neskôr" mrkla na mňa a sadla si na gauč vedľa Diega a Luthera.