„To by som sa skôr chcel spýtať teba." Povedal prekvapene. Nevyzeral veľmi vo svojej koži. Mal červenkasté oči a čiernu mikinu s šedými teplákmi.
„Ja som si tu niečo zabudla a ty tu čo robíš?" Opýtala som sa trochu podráždene.
„No tak prepáč, ale ja tu bývam." Čože?! Louis by mi určite povedal, že býva s Thomasom. Či?
„Um nemyslím si, tu býva Louis so-" nestihla som dokončiť, „so mnou." Skočil mi do reči.
„Ahá, to vysvetľuje tú vôňu." Zamrmlala som si popod nos, ale on ma zrejme počul.
„Takže ty ma oňuchávaš?" Zasmial sa. A je to tu zas, zasa je tu ten starý arogantný Thomas.
„Čože? Nie!" Okej, tak teraz sa teda hanbím. Nahromadila som si všetko svoje sebavedomie a vykročila k smerom k nemu a dverám.
„Uhni." Povedala som nahnevane.
„Hahah, nie nie, moja izba moje pravidlá." Toto nedopadne dobre. Pomyslela som si.
„Uh, prosím ťa posuň sa, aby som mohla prejsť cez dvere." Povedala som a nasilu som sa usmiala.
„Mám rád keď si nahnevaná." Povedal jeho flirtujúcim hlasom a chytil mi rukami moje skoro nahé plecia. Pritlačil ma o stenu. Nevedela som sa hýbať, stála som tam ako obarená. Čo sa to so mnou deje? Prečo sa neviem hýbať? Chcem sa vôbec pohnúť? Sama neviem.
Ani som nestihla zareagovať a už som cítila jeho teplé pery na mojich. Mal ich mäkké a pevné zároveň. Začal mi bozkávať najskôr pery, potom sánku až prišiel k môjmu krku. Veľmi neskoro som si uvedomila čo robí. ON MI UROBIL CUCFLEK! Odtiahla som jeho hlavu z môjho krku a rýchlim krokom som sa pozrela do zrkadla na stene. Holy shit.
Ten cucflek mám veľký asi ako štupel z fľaše a ešte k tomu mám na sebe šaty na ramienka v ktorých to dokonale všetci uvidia. Geniálne Saša! Ako som mohla byť tak mimo, že som si nevšimla keď mi ho robil?
„Thomas!" Zakričala som naňho aj keď bol odomňa len na dva metre. No on sa len na mne smial.
„Ja ťa tak nenávidím!" Kričala som po ňom a zároveň som kráčala k dverám.
„Keby si ma nenávidela, tak by si sa odtiahla."
„Nedal si mi možnosť." Zaklamala som.
Cestou k autu som si v hlave vymýšľala výhovorky čo poviem kamarátom. Nakoniec som otvorila dvere auta a podala som kartu Louisovy.
„Ou čo to máš na krku Saša?" Spýtala sa Lyn. Samozrejme, že jej nič nenahovorím, jej budem musieť povedať pravdu.
„J-ja som hľadala môj telefón a potom som ho našla pod perinou, lenže ako som vstávala potkla som sa o vlastné nohy a buchla som sa o roh stola." Dobre, dobre, ja viem, že neviem klamať, ale čo iné som mohla povedať?
„Auč." Povedali Louis a Dylan jednohlasne. Tí na to zrejme skočili.
„Mimochodom Louis, prečo si mi nepovedal, že máš izbu s Thomasom?" Spýtala som sa ho a zároveň som chcela Lyn naznačiť, čo sa stalo. Lyn zvískla, áno vedela som, že na to neskočí.
„Uhm ja... prepáč, myslel som si, že o tom už dávno viete." Vysvetľoval Louis.
„Nie, nie, je to v poriadku, iba som ho minula cestou a povedal mi, že si jeho spolubývajúci. Nič iné..."
Louis naštartoval a my sme sa pohli. Začala som sa pozerať von oknom, nech si cestu zapamätám keby dačo. Započula som, akoby Lyn niekomu písala. Keď som prestala počuť zvuky klávesnice na jej mobile, prišla mi smska. Samozrejme, že od nej.
L: No jasné, takže ty si sa pošmykla a tak si si spravila cucflek.
S: Tak teda keď ty si na to prišla, chcem si niečo ujasniť. Po prvé, on ma nechcel pustiť z izby, po druhé, to on mňa pobozkal, nie ja jeho a po tretie, nechcela som to.
Vypla som telefón a položila som ho vedľa seba na sedadlo. Jedným okom som sa pozrela smerom k Lyn, tá sa usmievala od ucha k uchu. Odvrátila som pohľad a sústredila som sa na cestu. Po piatich minútach cesty sme dorazili k veľkému tmavému domu. Som rada, že to nie je tak ďaleko od školy. Z každého okna niekto trčal, či už grcali alebo fajčili. Toto bude zaujímavé.
Chcela som si otvoriť dvere na aute, ale Dylan ma predbehol a otvoril ich za mňa. Poďakovala som sa mu a vošli sme spoločne s Louisom a Lyn cez veľké dvojkrídlové dvere. Vnútri bolo strašne veľa ľudí. Pohybovali sa tam ľudia od pätnástich rokov až po dvadsaťpäť. Louis niekam zobrali Lyn, ja s Dylanom sme vošli do kuchyne, teda myslím, že to bola kuchyňa. Stáli tam tri sedemnásťročné dievčatá, ktoré sa spolu bozkávali a nejaký chalan ich natáčal.
„Necítim sa tu veľmi vo svojej koži." Zakričala som Dylanovy. Hudba hrala tak nahlas, že som sa skoro nepočula. Dylan tu zrejme chodí často. Ja by som sa radšej zatvorila na intráku s knihou a celý deň by som si čítala.
Dylan mi navrhol nech si ideme sadnúť na schody vedúce na ďalšie poschodie. Dylan mi povedal mená skoro všetkých ľudí v dome. Tie tri v kuchyni sú dokonca sestry, ale je im to jedno. Chlapec grcajúci z okna sa volá Oscar. Dylan mi hovoril, že tu sa chodí často, vačšinou každú sobotu a nedeľu. Toto je vlastne Party House. Po dlhej dobe rozprávania som sa pozrela k dverám, uvidela som tam známu blonďavú hlavu. Hneď ako vošiel dnu, dal si kapucňu mikiny cez hlavu. Oči mal ešte červenšie ako keď som ho uvidela v jeho izbe. Dokonca aj kruhy pod očami mu bolo trochu vidno. Buď drogoval alebo plakal, myslím, že je pravdepodobnejšie to prvé. Poznám ho síce krátko, ale každý by hneď pochopil, že má srdce z kameňa.
„Aha, pozri na Thomasa." Povedal Dylan, ako keby som sa naňho doteraz nepozerala.
„Vyzerá hrozne, idem za ním ak chceš môžeš sa ísť pokúsiť nájsť Louisa s Lyndsey." Povedal a odišiel za Thomasom. Chvílu som sedela na schodoch dovtedy, keď prešli okolo mňa štyria ožratý tretiaci s našej školy. Vtedy som sa zdvihla a rozhodla sa ísť pohľadať Lyn s Louisom. Uvidela som Lyn chrbát ako ju objíma okolo pása Louis. Sedeli v kruhu na zemi aj s Thomasovým spolom, bez Thomasa a ešte s nejakými teenagermi. Prisadla som si k Lyn z druhej strany ako sedel Louis. V strede kruhu bola myska s nastrihanými papierikmy. Hardin si vytiahol z mysky papierik a nahlas ho prečítal:
„Daj si na ex štamprlík rumu." Povedal, zasmial sa a vylial do seba hnedkastú tekutinu, ktorá bola na podnose vedľa neho. Uhm, čiže v tej myske sú úlohy, ktoré musíš splniť. Pomyslela som si. Prišiel ku nám Dylan, prisadol si ku mne z druhej strany ako Lyn a pokrútil hlavou na znak, že z Thomasa nič nedostal. Pozrela som sa na Lyn, ona sa mi pohľadaom poďakovala, že som prišla za ňou, ani ona nemá rada párty ako táto.
Po niekoľkých kolách tejto stupídnej hry prišiel na rad Dylan. Najskôr hrať nechcel, ale napokon ho Vilo presvedčil. Potiahol si papierik a prečítal:
„Daj pusu osobe, ktorá je po tvojej ľavej strane." Všetci v kruhu vydali jednohlasne „Whoohoo!" okrem Lyn. Až potom mi to doplo. Sakra, veď ja som po jeho ľavej strane.
„Ou... ak to nechceš robiť nemusíš, môžme skončiť s touto hrou a-" povedal, ale ľudia v kruhu ho prekričali. „Pusu! Pusu! Pusu!" Kričali jednohlasne. Dylan sa na mňa pozrel, vyzeral byť celkom nervózny, ja si myslím, že som bola tiež červená ako paradajka. Keď uvidel, že neprotestujem priložil svoje pery na moje. Jeho pery boli chladné a nebolo to také vzrušujúce ako s Thoma- Doprdele Saša! Prečo ich vôbec porovnávam? Veď Dylan je milý chalan a Thomas arogantný perverzák. Dylan je stokrát lepší než chujo Thomas.
Keď sme sa spoločne s Dylanom odtiahli zazrela som v kuchyni Thomasa, ako upiera pohľad na mňa a Dylana. Rozhodla som sa nevšímať si ho. Som na rade, tiež som sa z toho snažila vykrútiť, ale nedovolili my. Ešte som sa úplne nespamätala z toho, že ma Dylan pobozkal.
Nakoniec som vytiahla papierik a prečítala som škrabopis na ňom:
„Kiss, Marry, Kill= vyberú spoluhráči."
„Ahh sakra, to som chcel dostať ja. No nič ide o to, že my, tvoji spoluhráči ti vyberieme ľudí z ktorých si vyberieš a priradíš ich buď k Kiss Marry alebo Kill, chápeš?" Oznámil mi Camil a začal si niečo šeptať s ostatnými mojimi spoluhráčmi. Nakoniec sa rozhodli.
„Takže, vybrali sme ti Vila, Dylana a... Thomasa." Povedalo mi zelenovlasé dievča vo vulgárnom oblečení. To ako fakt? Nemohli mi naozaj vybrať nejakých iných?
„Nie, na toto nebudem odpovedať." Povedala som rázne.
„Nemáš na výber zlatko. Odpovedať musíš či chceš či nie." Odsekla mi zelenovlasá chaluha sebecky.
„Potiahnem si druhý krát!" Už začal vo mne narastať hnev.
„Nie, nebudeš si tu vyberať princezná, za to, že tvoja mama je ex-riaditeľka školy neznamená, že ti všetci padajú ku kolenám." Povedala slizkým tónom hlasu. Okej, tak teraz zašla ďaleko.
„V tom prípade sa strč." Povedala som kľudným hlasom a postavila sa. Keď som sa otáčala a kráčala k dverám, pozrela som sa na Thomasa. Ten sa na mňa pozeral s prepkvapeným výrazom. Vypochodovala som z toho hnusného domu.
Čo teraz? Louis ma sem doviezol, ale teraz ma neodvezie a dnu sa určite nevrátim. Pozrela som sa na mobil, je 21:56. To už ani autobusy nechodia k našej škole. Tak idem teda pešo. Našťastie som si ako-tak zapamätala cestu. Po hodnej chvíli kráčania studenou nocou, mi skrížilo cestu čierne auto keď som chcela prejsť cez prechod. Toto auto som ešte nevidela až keď sa sklopilo okienko šoféra som zistila komu patrí.
„Thomas? Č-čo tu robíš?" Povedala som ešte stále nahnevaným hlasom.
„Nastúp." Zavrčal na mňa. S takýmto prístupom ma do toho auta nenatlačí.
„Um nie, diki." Povedala som presne nepríjmne ako on a prešla som po chodníku na druhú stranu cesty. Škoda, že som si nezobrala aspoň riflovú bundu. Mrznem. Začalo popŕchať, ráno som si síce pozerala prepdoveď počasia, ale myslela som si ,že budem vnútri v teple na párty a nie na 'úteku'. Znovu som za sebou počula to auto.
„Budeš ma prenasledovať?" Opýtala som sa stále nahnevane Thomasa.
„Nie stále, až do vtedy kým nenastúpiš."
„Prečo by som mala nastúpiť?"
„Lebo prší a mrzne? Duh."
„Ach no tak dobre." Povedala som urazene. Posadila som sa vedľa neho. Tak silno držal volant, že mu až hánky obeleli.
„Um btw vyzeráš inak, tak frustrovane-" nedovolil mi dokončiť „Do toho ťa absolútne nič nieje!" Hold up. Doteraz ma pozýval do jeho auta a teraz po mne kričí? Ja ho nechápem.
„Len som sa pýtala." Povedala som už pokojne.
„Tak sa nepýtaj." Tak dosť nebude mi tu rozkazovať aj on.
„Zastav." Povedala som rázne.
„Nie prosím, nemyslel som to tak."
„Thomas, ja ťa nechápem, najskôr ma pozývaš do auta, potom na mňa kričíš a teraz nechceš aby som odišla, ja nebudem robiť tvojho ďalšieho poskoka. Nájdi si iné dievča ktorému budeš robiť zle ako mne, ale so mnou nerátaj. Zastav." Povedala som mu pokojne. Thomas zastal a ďalej som už prešla sama. Tesne pred kampusom sa mi prihovoril jeden muž, bol asi štyridsaťročný.
„Kamže, kamže sa vybrala taká sexy baba ako si ty?" Povedal hnusným vlezlým tónom a chytil ma za rameno.
„Pustite ma inak zavolám políciu." Povedala som síce rozvážnym hlasom, ale vnútri som sa bála až som sa triasla.
„Tak sa dohodnime ja ti nespravím nič zlé a ty nezavoláš políciu platí?" Pritiahol si ma bližšie a začal mi bozkávať krk. Snažila som sa od neho odstrčiť rukami aj nohami, ale bol moc silný. Jednou rukou mi vyhrnul šaty tak, že mi bolo vidieť len nohavičky. Zakričala som o pomoc, v tej chvíli niekto odtiahol odomňa toho pána a vrazil mu do tváre až som zvískla od strachu.
„Neopovážiš sa k nej ani priblížiť jasné?!" Povedal a druhý krát mu vlepil. Ten hlas som hneď spoznala, Thomas.
„Áno." Zamrmlal muž a utiekol od Thomasa.
„Ď-ďakujem." Vykoktala som zo seba.
„Nieje veľmi múdre sa prechádzať v krátkych šatách v noci." Povedal nadradene, ale nemohla som sa naňho hnevať. Veď ma práve zachránil pred znásilnením.
„Ja viem." Povedala som zahanbene. Nevedela som si pomôcť musela som ho objať. Vôbec to nečakal. Najskôr stál stuhnutý, ale po chvíli mi objatie opätoval. Zacítila som ako sa mi zaryl nosom do vlasov a vtedy som sa od neho odtiahla. Zahanbene sme sa na seba pozerali.
„Tak ja už asi pôjdem, nech ma tu neznásilníš aj ty." Povedala som zo srandy ale Thomas sa vôbec nezasmial.
„Odprevadím ťa." Povedal.
„Dobre." Kráčali sme spolu cez kampus až k internátu dievčat. Mlčky sme si kývli hlavami na dobrú noc a každý sa vybral na inú stranu. Skoro pri dverách ma niečo napadlo.
„Thomas?!" Zakričala som naňho.
„Čo?" Odkričal.
„Ako si vedel, že som tam?"
„Inštinkt." Zaklamal.
„Ty si ma špehoval?"
„Buď rada, že hej, inak by si vieš ako dopadla."
„Viem a ďakujem."
„V poho." Zamrmlal podráždene.
Keď som vošla do izby zobrala som si hneď kozmetickú tašku a išla som do kúpelne. Nechcelo sa mi sprchovať tak som si len umyla zuby a tvár. To bolo rýchle. Keď som vchádzala naspäť do izby uvidela som na posteli Lyn. Keď ma uvidela odľahlo jej.
„Kde si toľko bola? Bála som sa o teba! Písala som ti aj volala." Naliehala.
„Prepáč, bola som sa umyť a telefón som si asi nechala tu."
„Čo ti cesta trvala tak dlho?" Spýtala sa ma ako detektív, povedala som jej všetko čo sa cestou stalo, tentokrát som nič nevynechala. Po storke s pedofilom bola Lyn zaskočná.
„Fúha tak to bol celkom nabitý deň, zajtra musíme vymyslieť čo všetkým povieme." Povedala Lyn.
„Čo by sme mali hovoriť?" Nechápala som.
„Jáj prepáč, ja som ti to zabudla povedať, všetci na párty si myslia, že si nepovedala Kill na Thomasa preto, lebo si doňho zamilovaná." Vysvetlila mi Lyn.
„No do riti." Povedala som a chytili si dlaňou čelo.
„Neboj sa na niečo prídeme." Nevzdávala sa Lyn.
„Máš nejaký nápad?" Spýtala som sa.
„Ahá niečo ma napadlo, povieme ľuďom, že si veľmi poverčivá, preto si nikomu nechcela priať smrť." Povedala Lyn nadšene.
„Áno, ale je tam jeden háčik."
„Aký?" Nerozumela mi Lyn.
„Oni niesú retardovaný Lyn."
„Tak máš snáď lepší nápad?" Spýtala sa ma Lyn trochu podráždene.
„Vieš čo? Súhlasím s tým tvojím."
„No vidíš." Povedala Lyn víťazoslávne. „A inak, prečo si vlastne nedala hneď Kill na Thomasa? Ja som si myslela, že ti na Thomasovy nezáleží." Povedala Lyn a potmehúcky sa na mňa usmiala.
„To neviem ani ja." Odpovedala som pravdivo.
„On sa ti páči, priznaj to."
„Nie! A nebavme sa už o tom."
„No dobre, dobre. Idem si umyť zuby."
„Ok, ja už budem spať kým sa vrátiš." Povedala som jej len preto, lebo sa mi s ňou nechcelo rozprávať o mne a Thomasovy.
Keď Lyn odišla, napísala som Lívii presne čo sa dnes stalo. Ona sa so mnou podelila o zážitky v mojej starej škole a o tom ako sa usiluje dostať na túto školu kde som teraz ja. Lívia ma potom ešte otravovala s Thomasom, presne ako som sa bála, že ma bude otravovať Lyndsey. Nakoniec sme si zaželali dobrú noc a odložila som mobil. Samozrejme, že sa mi nedalo zaspať, tak som si znovu zobrala mobil a pozerala som instagram. Keď sa začali pomaly otvárať dvere skryla som mobil pod perinu a tvárila sa, že spím. Lyn len okolo mňa prešla a ľahla si do svojej postele. O chvíľu som počula ako odfukuje, tak som sa rozhodla aj ja sa pokúsiť zaspať.
