Not Anymore ✔️

5- Nekonečná spokojnosť

5- Nekonečná spokojnosť

Už druhý deň som sa budila v pohodlnej posteli. Mala som pocit, akoby sa všetko pomaly, no isto dávalo do normálu. Doris bola ku mne milá. Včera sa vrátila z práce už o piatej. Spoločne sme si urobili popcorn a potom sa dívali na televíziu. Moja angličtina je dobrá, viem hovoriť plynulo, no rozumieť je niekedy problém a tak to bolo aj pri tom filme. Niekedy som sa musela Doris spýtať, čo povedali a ona mi to zopakovala. Celý ten večer ma naplnil príjemným pocitom, ktorý my ľudia nazývame šťastie.

Dnes sme mali ísť nakupovať. V posteli som sa trocha pováľala až potom som moje nohy položila na chladnú podlahu. Po tele mi prebehla vlna zimomraviek. Striasla som sa a odišla k oknu. Roztiahla som žalúzie a pozrela sa na park pred bytovkou. Všimla som si mladého páru, ktorý sa držal za ruky a kráčal popri stromoch. Bolo to milé ich sledovať a ešte milšie bolo gesto chlapca ku dievčine keď ju pobozkal. Mám síce šestnásť za chvíľu sedemnásť, no prvá pusa nikde. Ešte nikdy som sa nebozkávala a už vôbec som nemala vzťah. Stále som však bola zvedavá aký je to pocit. Musí to byť niečo nádherné, keď po tom ľudia tak túžia. 

Zanechala som lásku láskou a opustila moju izbu. Doris ako stále sedela za raňajkovým pultom a pila kávu. Hodinky mi ukázali že je 8:05. Ponaťahovala som si ruky kým som kráčala k nej. Darovala mi milý úsmev, ktorý som jej opätovala a pozdrav.

"Dnes ideme na nákupy, si pripravená?"

"Asi aj áno," pokrčila som ramenami. Doma som chodila nakupovať, len s mojou matkou, čo nebolo nikdy príjemné. Nedovolila mi nikam ísť, musela som si skúšať iba to čo mi dala do ruky a väčšiou sme kúpili len jednu alebo dve veci. Nikdy na mňa nechcela mínať extra veľa peňazí. Nestála som jej za to.

* * *

Veľa ľudí na mňa divne zazeralo, no ja som sa rozhodla si to nevšímať. Mala som na sebe moje roztrhané jeany, ktoré sa mi dnes Doris snažila zašiť, no márne. Bolo to vidno. Na vrchu som mala jej tričko, asi najmenšie aké našla v skrini, no aj tak mi letelo. Vyzerala som určite divne, no čo tam po tom. 

Kráčala som po boku Doris po obchodnom centre a ona sa ma už asi päť minút pýtala, čo rada nosím. Ja som však nevedela, nikdy som sa nejako extra nezaujímala o oblečenie. Bolo mi ukradnuté. Kupovala mi ho mama a to bolo všetko. Mala som horšie problémy ako sa trápiť s tým, či som dnes pekne alebo nepekne oblečená. 

"Čo tak začať od základov?" zrazu zastala a ukázala na obchod so spodnou bielizňou. Trocha mi to bolo trápne ísť tam s ňou a vyberať mi podprsenky a nohavičky, no čo som mala robiť? Aj tak sme obidve ženy, tak čo. Vstúpili sme do obchodu. Všade sa prechádzali samé mladé dievčatá s podprsenkami v ruke. Zarazila som sa nad jednou, ktorá si prezerala nejaké tie sexi kostímčeky. Odvrátila som od nej zrak a rýchlo precupkala za Doris. Tá už stála pri normálnych podprsenkách celkom vzadu a prezerala si ich. Nakoniec som zobrala do kabínky päť. Dve biele, jednu krémovú a dve čierne. 

Stihla som si dole tričko a odopla si tú moju. Hneď som si vyskúšala všetky a musím uznať, boli pekné a dokonca mi boli aj dobré. Pri poslednej, čiernej, som sa otočila zrkadlu chrbtom a prezrela si jazvu na mojom pleci. Navreté rúžovkasté miesto, ktoré ničilo celý vzhľad mojej pokožky. Našťastie mi to miesto veľakrát prekryli moje dlhé vlasy odtieňu špinavý blond. Dúfala som, že tie jazvy niekedy zmiznú. Bola to už moja posledná spomienka na starý život a ja som sa jej chcela veľmi zbaviť.

"Adellyn? Sú ti dobré?" ozvalo sa spoza dverí kabínky.

"Áno, už idem."

Rýchlo som sa prezliekla a vyliezla z kabínky. Doris hodila všetky podprsenky k nohavičkám a namierila si to ku pokladni. Samozrejme so spokojným úsmevom. 

* * *

Domov sme sa vrátili ovešané taškami až ku večeru. Slnko už zapadalo a pomaly sa strácalo za veľkými budovami Londýna. Bolo zaujímavé to všetko sledovať z mojej izby cez okno kým sme zatiaľ spolu s Doris odstríhavali vysačky z oblečenia. Dnes som asi tisíckrát zaprotestovala aby toho Doris až toľko nekupovala, no ona si nemohla pomôcť. Bála som sa, že jej na účte ostane nula, no ju to nezaujímalo. Stále ma len zahriakla, že nech to nechám na ňu a nech sa nebojím. 

Môj šatník v izbe sa zrazu začal zapĺňať. Boli tam tričká, svetre, jedna čierna kabelka, jeany, nejaké tenisky a čierna kožená bunda. Bola som do tých vecí zamilovaná a nevedela som prestať Doris ďakovať. Zdalo sa mi akoby to bol sen.

"Asi som ti našla prácu," usmiala sa, no nevenovala mi pohľad. Namiesto toho odstrihla vysačku z trička.

"Akú?"

"Vieš, ja pracujem ako vedúca v modelingovej agentúra, vlastne to vlastním a tak som si zmyslela, že by si tam mohla robiť asistentku."

"Čo robí taká asistentka v modelingovej agentúre?" vyslovila som otázku a poskladala biely sveter. 

"Nó," zatiahla a uložila oblečenie do skrine. "Ak ťa niekto poprosí kávu urobíš kávu, budeš modelkám podávať oblečenie a budeš pripravovať možno aj scénu kde sa bude modelka fotiť. Nič ťažké, ale sú za to slušné peniaze," zasmiala sa. Posledý kúsok oblečenia som odložila do šatníka a zavrela ho. 

"Beriem to," usmiala som sa a otočila sa čelom k Doris. Sedela na posteli a láskavo sa na mňa pozerala. "Ďakujem za všetko čo pre mňa robíte."

"Už mi toľko neďakuj," mávla rukou do vzduchu. "Vždy som chcela mať deti takže som rada, že si tu."

"Prečo nemáte deti?" skrivila som obočie. 

"S mojím manželom Alexom, ktorý zomrel pred siedmymi rokmi na rakovinu, sme sa pokúšali o deti. Otehotnela som dokopy trikrát, no stále som potratila. Doktor ma potom začal liečiť a povedal, že som schopná odnosiť dieťa iba pri veľkom šťastí, no aj tak by bolo postihnuté. A tak sme to vzdali. Chceli sme deti, no nie postihnuté, lebo to by bolo trápenie nie len pre neho alebo ju ale aj pre nás," pokrčila ramenami a dívala sa do zeme.

"Prepáčte, to som nevedela. Je mi to ľúto," prisadla som si k nej.

"To nič moja drahá. Mám predsa len 48 rokov, život ešte nekončí," zasmiala sa a vstala z postele. "Čo by si povedala na večeru? Mám nápad.. Čo takto cestoviny so syrovou omáčkou, brokolicou a kuracím mäsom?"

"Milujem cestoviny," prikývla som. 

Ukázala na tašku na posteli. "Zatiaľ si  ešte odlož kozmetiku do kúpeľne a ja to nachystám." Povedala a vybrala sa preč. Tým, že nezavrela dvere som mohla vidieť ako vytiahla veľký hrniec a začala doň púšťať vodu. Vzala som teda poslednú tašku z postele a odkráčala na druhú stranu bytu, kde bola kúpeľňa. Otvorila som dvere a nechala som moje nohy aby sa dotkli chladných kachličiek. Mala som len ponožky, takže to studilo. Vytiahla som odtiaľ korektor, hrebeň, špirálu a linku. Nikdy som nepoužívala púdre, rúže, či očné tiene. Prišlo mi to až moc. 

Ako som všetko uložila na jednu poličku odišla som pomôcť Doris. Spolu sme pripravili lahodnú večeru. Nevedela som ako mám Doris brať. Či ako moju náhradnú mamu, moju tetu alebo ina ako známu.... no rozhodne som vedela, že je to prvý človek, ktorému na mne záleží.