V dávnych svetoch priezračných papiere lístkov šumia večnosťou
vánok si prezerá stránku po stránke
vlasy padajúce do očí ti na čelo dala sama sloboda ducha.
Smiech tak náruživý cez slzy preliate
rozlieha sa dolinami - úzkymi, širokými; kľukatými i pevnými.
Vprostred hája jedličky, krík kríčku vylieva svoje najkrajnejšie útrapy.
Steblá trávy veselo šepocú
a lupene ruží nakláňajú tváre žiarivému Slnku.
Tak ako ony, i ty raz budeš stáť
ovievať sa túžbou za želaniami tisícov
zvierať v ruke zväzok tých najtajnejších zákutí lyrického sveta.
Smelo do toho, len obráť túto stránku
stojac na brehu riečiska ocitneš sa v nádhernej aleji.
Ľúbezné výšiny i plané chodníčky maľujú krajinu hodvábom utkanú.
Malebné obrázky potulkami lákajú
vyzývajú návštevníkov z hocktorého kúta zeme.
Tak sa teda zdržme okázalostí, naberme odvahy a sily pre každý krok
a raz, všemožne pripravení čeliť mnohým prekážkam -
vyjdime...
YOU ARE READING
Až vzplanie pieseň...
Poetry...kde? V srdiach vašich dychtivých po stránkach knihy zabudnutej a diaľavy neprebádanej. Tam, kde ľudská noha nevkročila temer tisícky liet a ďalších tisíc nestane. Sonet tak starý a zapadnutý časom. Jeho nápev už nik neprezvie. Melódia trvalá teči...
