Púť vlastnú započal

3 0 0
                                    

Pár ďalších ťažkých stôp je už za nami;

pozri, ako dlho plynie čo i len sekunda všetkého!

Času v ovzduší, zdá sa, veľa je; a predsa nieto ani míle na ceste horko prejdenej.

Dve plecia mohutné navzájom sa podopierajúc

kráčajú úzkym chodníkom

tŕním obrasteným, málo vychodeným, smerujúcim do údolia.

Odhodlanie v duši a srdce na dlani

ktože mi príde a odpovie: Kam vedie ich cieľ?

V ústach smäd živorí

chodidlá obdrali kamene

a žalúdok práve naučil muzikantov ďalšiu pesničku.

Vedľa nich rinie sa riečka machom obvinutá

ľahučko poskakujú pramienky zvoniace

pohľadom kryštálikov malinkých priam pozýva:

Nože, zastavte na chvíľu, odpočiňte, napite sa!

Jednou rukou oblapí nič netušiace srdcia

druhou stíska, až to zahrmí

výkrikmi bežiacich po šírych poliach.

Takáto je teda riečka spanilá.

Na povrchu, zdá sa, príjemná je

a jej vody sú tiché a úprimné, dávajú svetu pokojný ráz.

Len čo sa však dáš čo i len trochu zlákať

nohy namočíš a načrieš si za čašu

hneď sa vyvalí jej podoba ozajstná, objíme – a viac už nepustí.

Celým lesom borovíc ozýva sa buchot 'kýsi...

Čo je to?

Azda sa len ktosi rozhodol stavať príbytok vprostred jamy levovej?

Kdeže, to len naše dve duše

splietajú rukami spolu jednoduchý čln.

Sem trámy kdejaké, za základ lásku daj

veď ona udrží sveta škôd storakých

namaž to dôverou

a drž sa, drž; nikdy nepoľavuj.

Obdivuhodný, on prejde cez všetky vody súženia.

Cíp dreva slávneho rozčerí pobrežie

spení kalné dno i vlny priezračné.

Ako hviezda jasná pretína oblohu - i ten čln sťa lampáš berie sa vodami

podchvíľou hojdá sa, veď to púť neľahká

na druhý breh rieky doplaviť sa včas.

Málokto dokázal to, čo teraz oni

totiž preraziť prúdy a vyjsť na povrch pevný

zem utešenú, kde steblá trávy šteklia prsty na nohách.

Už len kroky isté so stopami čerstvými

vedeli by prezradiť odpoveď mnohých otázok.

Kde sa zas podeli pútnici skúšaní?

Až vzplanie pieseň...Kde žijí příběhy. Začni objevovat