Graceina pov:
,, Vitaj doma! ,, Nikdy som si nemyslela, že to niekedy budem počuť z úst môjho učiteľa. No veď nevadí. Stalo sa. ,, Poď ukážem ti izbu, zložíš si veci. ,, akooo, bol podozrivo milý. Mala by som sa nad sebou zamyslieť. Bol toto vôbec dobrý nápad ?! Zabije ma mama keď sa to dozvie ?! Budem niekomu chýbať ?! Nepokúsi sa tu ohnúť o kuchinskú linku však ?! Nie, teda keď sa naňho pozrieme, teoreticky by to to nevadilo, ale tak, buďme realisti. ,, Ani neviem ako sa ti mám za to všetko poďakovať. ,, Ako ja pripravujem za veci včera ďakujem, ale napriek tomu len, toto nie je vec a naozaj si vážim čo pre mňa urobil. ,, Uvidíme či mi budeš ďakovať aj keď budeš odchádzať. ,, Dokončil vetu, žmurkol, a zmyzol. WTF?! čo to bolo?! Povedzte mi, mám sa začať bať?
Vybalila som si všetky tie moje k životu potrebné haraburdy, a potom som si opäť lahla. Ako keby som neležala celých 5 dní pred tým .... Ale tak ja mám vždy výhovorku. Ako teraz - moje telo si na to zvyklo, tak si teraz musím odvykať pekne pomaly .... Veľa pozná, nie? Ja taká natešená, že konečne zase ležím a zrazu. Dakto klope, nie .... dakto. Kto asi v tomto najväčšom a asi najkrajšom byte aký som kedy videl a zároveň navštívil, môže klopať na dvere? Momentálne sa tu nachádzajú tak dvaja ludia. A jeden kaktus. Jáááj to není kaktus ... Suchá ľalia. Prepáč.
,, Ano? ,, Neviem prečo som rovno nepovedala ďalej. Ale tak je to jeho byt nemusel ani klopať. Nechápem na čo klope. Večne aj tak keby som sa prezliekala, a poviem mu to, rozdrapil by tie dvere a povedal že to nepočul. Tak na čo klope?! ,, Čo robíš? ,, opýtal sa. Len tak. ,, Ležím ,, ako fakt debilná konverzácia. ,, Bezomňa ?! ,, Veľmi pobaveným hlasom sa ozvalo spoznávanie dverí a to ma dosť ukludnilo.
,, Môžem ísť ďalej? ,, opýtal sa ma, a ja som ostala prekvapená. Ako už som mu povedal čo robím. A aj keby je to jeho byt. Ale veď to nevadí, že ma varuje predtým ako vojde. Stavím sa, že keď to bude najmenej vhodné, tak nezaklopte. ,, Ano ,, asi po dvoch minútach som sa spamätala a odpovedala. Otvorili sa dvere a v nich stál ON. Vonku sa už stmievalo kedže ako po mňa prišiel, tak meškal. Čiže sme prišli trochu neskôr. No proste... bola tma. Čiže ako stál na chodbe, no tak ako, úplne chodba to nebola ale nebola to ani izba. Neviem ako sa to volá ale tak to je jedno... Viete asi čo si myslím. Nebolo ho dobre vidno. Teda len obrysy bolo vidno. ,, Nechceš si pozrieť nejaký film? ,, Ako ouououououuu. Všetci vieme, ako to končí pri pozeraní filmov ... Som tu len prvý deň, ani to nie celý, a už si namýšlam. Nenávidím svoju špinavú myseľ. ,, Nie jasne,
Pomaly sme sa premiestnili do obývačky. ,, Môžeš niečo zvoliť ,, Dal mi možnosť si vybrať, aké gentlemanské. ,,hmmmm, aký žáner máš rád?,, Jéééžíííííš. To muselo znieť. Pfuuuuch. Nie už to nezakecám. ,, čokolvek okrem hororov, toho sa dosť bjím. ,, ,, ale notaaak, tie mám najradšej. ,, No mňa porazí. Dúfam, že si nebudeš stáť za svojim, lebo ak nie tak úplne zbytočne. Aj tak to nebude pozerať. ,,Prosím.,, Ako, počuli ste niekedy Stylesa prosiť? Bolo to roztomilé. ,,No tak teda dobre, ber to ako oplátku, za to čo si pre mňa urobil.,, ,,Ďakujem baby,,
No niečo pustil a už podla tej hudby som vedela že je zle. Ja sa týchto chujovín strašne bojím. Je jedno že to len film. Aj tak. Hneď ako tam bola niaka scénka, pre väčšinu ľudí normálna, reflexne som sa naňho nalepila a skryla som si hlavu do jeho hrude. Bol tak príjemne teplý. ,,Neboj som pri tebe.,, Ten hlas ma upokojoval a zároveň vzrušoval. Ďalšia scénka a tá bola naozaj extrém. To som nedala a zvalila som sa naňho celá. Radšj som ani nechcela vedieť ako sa tvári. Ale tak jedným očkom som si všimla že sa usmievkal. Očividne to ten zmrdík vybral zámerne. On to má už nacvičené. Prečo mi to nedopolo hneď. Aj tak som si mohla vybrať iba nejaký horor. Nevadí môžeme to využiť, keď už sa máme na čo vyhovoriť.
Tak som teda začala... Zostala som tam sedieť a otočila som sa tak, aby to vyzeralo, že sa pozerám na ten film. Stále som na ňom sedela. Využila som ďalšiu príležitosť a úplne som ho objala. Ešte som zažmúrila oči, aby som vyzerala trochu viac presvedčivo. Pritlačila som sa k nemu ako najviac som mohla. O sekundu to bolo poznať. Ako zatiaľ som a mu medzi nohami iba pozerala cez nohavice. Ešte som nemala tú príležitosť.... až doteraz. Ešte som ho ani nešahala už viem, že je dosť veľký. Hneď začal reagovať.
,, Hej, čo robíš? ,, Akože nechápavo som sa naňho pozrela. ,, tak prepáč že sa bojím. Mimochodom, hovorila som ti že sa toho bojím.,, zliezla som z neho. Ako myslela som si že vydrží aj viac. No tak asi nie . Teraz ma to aj trochu mrzí.
Ahojte. Momentálne som dosť vygumovaná , ale tak na novú kapitolu to ešte vydalo. Dúfm Že sa vam pacilo. V ďalšej kapitole možno bude Harry potrebujem pomôcť: D. Teším sa na vás. Inak dnes má náš Darling nardeninyyyy . Tak dúfam, že si ich poriadne užije.
Láska T.
