Waiting

Prvé slová

Sofia nebola v škole a tak prišiel čas. Po škole som mu napísala AHOJ.

------------------------------------------

Asi 5 minút trvalo kým mi odpísal ale bola som rada. A taks me si písali: (hrubým som ja)

Ahoj
Ako sa máš? :)

Fajn ty? :)
Super :3 čo porábaš?

Nuda ty?
Píšem si a tak :3
****

Potom sme si ešte dáky čas písali a prišiel čas kedy chýbal v škole. Nevedela som prečo tam nebol a tak som mu po škole napísala.

Chcel po mne poznámky z geografie a tak som ich ako sprostá mu celé dala :'3 Celé som úplne kompletne zabuchnutá mu ich prepísala. A to boli asi 2 strany. :P

Na druhý deň som sa ako sprostá červenala vždy keď sa na mňa pozrel. Prišlo mi to.. dosť trápne :/ Jediné čo bolo, bolo, že sa na mňa pozrel a usmial sa.

**

Prišiel lyžiarsky. Bola to veľká sranda. Ale poporiadku:

Na lyžiarsky som mala ísť pôvodne sama ale zachránila ma Lucka pred bývaním na izbe so šiestačkami. našťastie bola s Luckou sranda. Veľa sme sa nasmiali.

Ránk sme vstávali asi okolo pol ôsmej a išli sme raňajkovať. Po raňajkách sme sa prezliekli a okolo pol deviatej sme museli byť pripravení v lyžiarni aby sme išli lyžovať. Lyžovali sme sa približne 3 hodiny a potom sme mali hneď obed. Jedlá bývali nie moc chutné a preto som bola rada, že som ja izbe mala croisant a sladkosti. Síce som bola po večeroch hladná, no po týždni si aj žalúdok zvykne. Po obede sme mali čas približne hodinku alebo dve na oddych. Poobede sme išli zasa na svah a potom večera. Pani učiteľky si pre nás prichystali večerný program. Na to, že sme si mysleli, že  to nebude sranda sme sa nasmiali. Po programe sme mali ísť sme mali ísť na izby, osprchovať sa, umyť a spať. Sofi mi večer napísala - niekde v strede lyžiarskeho - že sa chce s Filipom rozísť. V kútiku srdca som sa usmievala no vedela som aké to pre Filipa bude a že bude sklamaný. A to ma dosť bolelo aj za neho. Sofi bola z toho aj zdrtená ale aj sa bála jeho názoru. Poprosila ma nech jej napíšen dialóg ako sa má s ním rozísť. Niečo som jej napísala no bolo to také.. Neviem ale tak podarilo sa jej to. Na druhý deň bol Fifo úplne zdrtený a smutný. Pri večernom programr sa snažil Fifo Sofi prehovoriť no už nemohol lebo mu učiteľka zobrala mobil a tak jej napísal až po programe. Celý lyžiarsky bol zdrtený. Celý týždeň sa to opakovalo - ráno vstávať, lyžovať, obed, oddych, lyžovať, večera, program a spať!

Na konci lyžiarskeho ako sme sa vracali som clú cestu volala so Sofi a to len pre to, že Lucka bola s chalanmi a pozerali film. Ale so Sofi bola sranda a aj sme sa nasmiali no prišli sme domov neskoro. 

--

Jedného dňa sme si písali a kúsok tej konverácie si pamätám. Písala som si s sním o Sofi...No super..

**Ale ja ju chcem späť!

Možno sa ti pošťastí!

Neviem..

A ak budeš chcieť počuť ešte niečo pekné o tebe stačí povedať. A skús dnes napísať Sofi čo k nej cítiš a možno to dobre dopadne.

Diki. Fakt dik. Som rád, že je tu niekto takýto. :)

**

To bolo milé :) .

Na ďalší deň sme si taktiež písali a videla som jeden obrázok o tom aby ste popísali človeka jedným slovom. Napísala som mu to.

**
Ok tak môj opis teba jedným slovom ke MÔJ :3 ..samozrejme aj iných..

:3
Si rád?

Jo :3

^^

**

Prešlo pár dní a jediné čo si pamätám bolo, že sme sa pohádali o tom, že sa mi páči... #sosad

----

O pár mesiacov sa niečo stalo. Prišla som normálne do školy a všetko bolo vpohode. Zatiaľ! Jediné čo bolo divné bolo, že sa Victoria stále "lepila" na Filipa a na Denisa! Nebolo to moc ... Normálne.

Po škole som si všimla že išli spolu von a to už bolo na mňa veľa. Večer som rozmýšľala čo mu poviem alebo sa ho opýtam.

Na druhý deň som sa ho niečo spýtala. Po Slovenčine som prišla za ním a začala:
Filip, môžem sa ťa niečo spýtať?

No?
Ehm.. (Chvíľu som bola ticho a potom som spustila) Ty chodíš s Victoriou?
(Červenal sa a bol ticho)
No tak chodíš či nie?! (Doliehala som)

O,oooodkiaľ tooo vieš? (Koktal)
No myslím si to. Takže áno?

Áno..

Pozeral sa na mňa ako zareagujem no ja som išla za Rebekou a povedala som jej : "Poď prosím na záchod". Učesala som sa a išli sme. Na záchode boli šiestačky, Tesia a Berta. Hneď ako sne vošli dovnútra, objala som Rebeku a začala plakať. Myslela som si, že mi niekto vrazil kôl do srdca. Nedokážwm ten pocit tak dobre opísať ale tí čo začili chápu ako mi bolo. Berta si všimla, že plačem a objala ma. Ja som však stále plakala a ona povedala : "Neplač! Nestojí ti za to!" "Ale veď s Victoriou!!! Preboha kto by mi toto spravil!" "Ten idiot. Kašli na neho." upokojovali ma Berta a Tesia. Keď zazvonilo mali sme ísť do triedy. Bola angličtina a na angličtine sme rozdelení do troch skupín tak som ho aspoň nevidela 45 minút. "Baby, je moc vidno, že som plakala?" spýtala som sa. "Umy si oči a bude to fajn" poradila mi Tesia. Umyla som si oči a išli sme do triedy, no slzy sa mi do očí tlačili stále. Filip stál pred dverami a vizeral akoby mal strach v očiach na moji reakciu. (Doma som nad tým rozmýšľala a pochopila som, že mu asi na mne záleží keď bol dáky skleslí z toho, že som plakala) Asi chápal čo urobil. Celý deň sa potom na mňa pozeral ako to berem. Je to neopísateľný pocit.