Denník Zaľúbenej Čašníčky [Niall Horan]

Rád ťa spoznávam

Mladík ktorý mohol byť o niečo starší odomňa sa porozhliadol okolo seba. „Chcel som sa spýtať, ako to, že ste už mali zavreté" na chvíľku sa odmlčal a posadil sa na najbližšiu barovú stoličku. „Ale teraz tomu už asi rozumiem" zasmial sa, a mňa hneď ohúril jeho krásny úsmev, ktorý bol veľmi nákazlivý a v momente som sa musela pousmiať aj ja. Som rada, že mu to došlo, lebo vážne som nemala náladu rozprávať o tom, že o náš bar sa zákazníci dvakrát netrhajú. Aj keď na to človek nemusí byť žiadny génius, aby to pochopil. Prešla som za bar pripravená na jeho objednávku.

„Čo si dáš?" spýtala som sa a on sa na mňa zase pozrel tými hypnotizujúcimi očami. Mala som pocit, že niekedy predtým som ho už videla, len som si nevedela vybaviť, že kde. Jeho tvár mi bola hrozne povedomá. Mal husté tmavohnedé vlasy, jemné strnisko a tie najkrajšie modrozelené oči na svete. Možno, že som ho videla na titulke nejakého časopisu o najaktraktívnejších mužoch sveta. Kľudne by na tej titulke mohol byť a nemusel by sa vôbec hanbiť. Jeho oči a jeho pohľad ma zhypnotizovali natoľko, že som prepočula jeho objednávku.

„Si v pohode?" jeho pohľad na chvíľku zvážnel

„O, áno, prepáč. Nepočula som, čo si dáš?" Zopakovala som svoju otázku znovu a teraz som sa už snažila naplno sústrediť.

„Dám si malé pivo a Redbull" povedal opäť s úsmevom na perách

Položila som mu pred seba jeho objednávku, za čo mi s úsmevom poďakoval. Ó áno zase sa usmial a mne sa z toho úprimne podlamovali kolená. Odpil si z piva a nad perou mu ostalo kúsok peny. Rýchlo si ju zlízal ako keby nechcel, aby som si to všimla. Možno u niekoho iného by mi to prišlo nechutné, ale v jeho prípade to bolo neuveriteľne roztomilé.

„Inak ja som Niall a ty?" povedal po chvíľke ticha.

„Mia"

„Krásne meno" prikývol uznanlivo „Nepoznám nikoho s takým menom...až teraz." Zdôraznil posledné slová. Určite som sa začervenala. A nie len vtedy. Podľa mňa som sa červenala odkedy Niall vstúpil do baru a ja som zasvietila svetlá a uvidela som jeho dokonalú tvár. Ja som meno Niall tiež počula prvýkrát, takže v tomto sme si boli rovný. Dosť nezvyčajné meno, ale jemu sa veľmi hodilo.

„Ja som tiež doteraz nepoznala nikoho s tvojím menom"

„Ty ma nepoznáš?" zatváril sa trošku zmätene a ja som nevedela , čo mi tým chce naznačiť. Prečo by som ho mala poznať? V mysli som si prebehla mená zopár chlapcov, ktorých poznám, ale to jeho medzi nimi určite nebolo.

„Mala by som?" spýtala som sa vážne a on ani na chvíľku nezaváhal.

„Mohla by si." S úsmevom vzal do rúk svoj Redbull a otvoril ho. V momente ma zaplavila silná vôňa energertického nápoja. Takže nepoznám ho, ale mohla by som ho poznať. Čo to do riti znamená? Mám pocit, ako keby sme sa bavili v nejakých šifrách.

„No po pravde si mi povedomý, ale neviem odkiaľ" mykla som plecom. Skoro by som prisahala, že jeho tvár som už niekde videla. Pokiaľ to nebola tá titulka časopisu, tak už vážne neviem kde som ho mohla vidieť. Niallovi klesol úsmev a vyzeral, že ho to dosť prekvapilo a nie zrovna v najlepšom

„Dúfam, že som ťa neurazila." Nevinne som sa na neho pozrela „Ale mám krátkodobú pamäť, hlavne na tváre" vysvetlila som, dúfajúc, že som ho nijak nenahnevala. Chvíľku sa tváril vážne, ale potom to už nevydržal a vybuchol do smiechu. Jeho smiech bol taký hlasný, že sa ozýval celým barom. Mal taký nezvyčajný, ale veľmi nákazlivý a roztomilý smiech.