Všade ticho a tma,
kráčam cestou sama,
ako keby tu niečo chýbalo.
Niečo, čo na mňa vždy myslelo,
niečo, čo pri mne vždy stálo ,
niečo, čo mi pri pádoch vstať pomáhalo.
Hoci to už nevidím,
do ruk nechytím,
ale vždy toho lásku cítim.
Nie veci sú to, čo nám bude najviac chýbať,
ale ľudia, na ktorých sa oplatí spomínať.
Aj keď nie su s nami,
nebudeme nikdy sami.
Viem, že ako anjel sa bude o mňa starať
v ťažkostiach mi pomahať.
Mračný deň za jari,
slnečnými lúčmi rozžiari.
V zime pri Perinbabe bude stáť
a snehové vločky nám posielať.
YOU ARE READING
Básne pre dušu
PoetryToto su básne, ktoré píšem vo svojom voľnom čase. Skúšam písať prvý krát ,tak dúfam, že sa vám budu páčiť.