Strážny anjel

162 17 2
                                    

Všade ticho a tma,

kráčam cestou sama,

ako keby tu niečo chýbalo.

Niečo, čo na mňa vždy myslelo,

niečo, čo pri mne vždy stálo ,

niečo, čo mi pri pádoch vstať pomáhalo.

Hoci to už nevidím,

do ruk nechytím,

ale vždy toho lásku cítim.

Nie veci sú to, čo nám bude najviac chýbať,

ale ľudia, na ktorých sa oplatí spomínať.

Aj keď nie su s nami,

nebudeme nikdy sami.

Viem, že ako anjel sa bude o mňa starať

v ťažkostiach mi pomahať.

Mračný deň za jari,

slnečnými lúčmi rozžiari.

V zime pri Perinbabe bude stáť

a snehové vločky nám posielať.

Básne pre dušuWhere stories live. Discover now