Znásilnená

Nebol To Sen

Ráno keď som vstala oco tu už nebol. Čo ak sa mi to len snívalo?
Niekedy mám nočné mory a preto som si istá že to bol len sen.
Spravila som rannú hygienu, obliekla si čierne šaty na ramienka a bežala som na raňajky..
V kuchyni nikto nesedel, asi už šli do prace. Pustila som si rádio a začala si robiť praženicu. Vlnila som sa v rytme hudby keď v tom ma niekto chytil za boky a rukou mi zašiel pod šaty.
Prudko som sa zvrtla. Uvidela som ocka. Vyzeral dosť zle, zase bol opitý.
Strelil mi facku až som si chytila líce od bolesti. Prvý krát za štrnásť rokov ma udrel. Slzy si našli voľný priebeh.
Otec ma chytil za ruku a ťahal do obývačky. Strčil ma na gauč a vrhol sa na mňa. Začal ma bozkávať a chytať mi moju nevinnosť. Plakala som, kričala, kopala no ním to ani nehlo. Roztrhal mi šaty aj nohavičky. Rozopol si nohavice, stiahol ich dole aj s boxerkami. Nechcela som vidieť jeho... Tak som zavrela oči. Násilné mi roztiahol nohy a strčil svoj ony do mňa. Tak veľmi to bolelo. Nezmohla som sa ani kričať. O moje poprve ma pripravil vlastný otec. Mám chuť zomrieť.