Pekelná láska

5. výlet

Sem*   
( Ráno ) Pomaly som otvárala oči a panicky povedala „ kurva ne !".
"Že som práve nezaspala na tráve s chalanom ktorého už ani nepoznám, mama ma zabije keď prídem neskoro!"
V duchu som povedala.

Hneď som sa postavila s trávy zobrala mobil a išla rýchlo preč než sa zobudí. Keď som už bola pri dome pomaly sa nadýchla a otvorila dvere.
Išla som po schodoch veľmi opatrne každý zlý krok znamenal že budem mať zaracha minimálne doživotia.

Nakukla som jedným okom do maminej izby, našťastie spala .
Keď som vedela že spí bola som kludnejšia. Prišla som do izby pomaličky zatvorila dvere a skočila do postele. „Crrrrrrrrrrrn !!" Zazvonil budík. „ mmhmhmhmh " unavene som povedala a rukou hodila budík na zem. Zrazu zazvonil mobil nestihla som to zdvihnúť bola to Julia Turner.
„ príď do školy je to naliehavé" napísala Julia.

Nechápala som čo všetci tak veľmi moc o do mňa chcú.
Ale nakoniec som sa obliekla zobrala pár vecí a zakričala
„ idem už do školy ahooooooj ".
Keď som už bola na chodbe videla som Juliu, hneď som sa jej išla opýtať čo sa deje.
„ Ahoj Jul, čo si potrebovala" povedala som akoby ma to zaujímalo.
„ Učiteľka chce niekoho aby ukázal školu novému žiakovi a ja som jej sľúbila že niekoho nájdem" arogantne povedala. „ Prečo práve mňa ?" Zvedavo som sa spýtala.
„ Lebo ti verím že to nepokazíš a hlavne ten chalan je špatný" sarkasticky poznamenala.

„ Okej fajn, čo za to budem mať ja ? ". Dobrý pocit asi.
Ja som len odpovedala „fajn, choď než si to rozmyslím.
Pomaly som išla po chodbe až som sa dopracovala do miestnosti v ktorej bol ten nový študent.

„Ahoj som Sem" povedala som. Ahoj ja som Carter Lewis.
V duchu som si povedala
„ako absolútne ma to nezaujíma ale fajn." Mal  také oblečenie na mieru ničím nebol zaujímavý aspoň mne neprišiel ,mal čierne vlasy a vpredu červené  mal aj nejaké svaly ale inak nebol ničím zaujímavý.

„Dobre, tak vitaj na našej škole, trošku ti ukážem ľudí a miestá kde sa učí kde sa cvičí kde študenti mávajú potajme sex" úsmevom na tvári som povedala asi som mala vynechať tu poslednú vec.

„ Tak vidíš hentie štyri, tak tá blondínka je Solaris a tie vedľa nej sú Julia,Rose a Daniela sú to na pol šprti ale na pol tie najpopulárnejšie baby na škole.
„Wau, sú fakt tak-tak " nevedel sa vykoktať.
„Ano Romeo viem sú niečo nóbl, ideme ďalej" sarkasticky som poznamenala.

Henten je Danielin brat Dan a ten vedľa neho je jeho najlepší kamoš Andre potom jeho ďalší až tak ne zaujímavý kamoši Ryan a Julio ( dvojča Julie).
Ďalej som mu ukazovala niektorých ľudí a miesta a aj miesta na ktoré sa nemá chodiť.
„ Okej tak snáď sa ti na našej škole bude páčiť, musím ísť na hodinu čau" povedala som a odišla.
Zobrala som si pár vecí zo skrinky a ako som zatvárala skrinku do mňa narazil Nathan.

„A-ahoj  Nathan, prepáč že som ti nič nepovedala a odišla ale-ale musela som" nervózne som povedala.
„Iste nabudúce sa ani neobťažuj prísť radšej" arogantne povedal a odišiel.

Bola som trošku smutná že som musela odísť ale nej som prichystaná chodiť s niekým takým ako je on a hlavne sme boli najlepší kamoši.

Zrazu mi ale prišla nejaká správa od neznámeho čísla nestihla som si prečítať správu lebo zazvonilo a keby neprídem bola by som zas poškole ako minulý školský rok 
( bola som za pol roka asi tak 10 krát po škole  ).

Hneď ako som si sadla som si všimla že Nathan sedí vedľa Solaris.
Niečomu sa tam smiali a mne nervy vyšli až tak vysoko že som zlomila ceruzku. „Dobré ráno deti, mám pre vás jednu novinku"
povedala s nadšením učiteľka.
Keď to bude zas výlet do Zoo alebo na nejaký hrad tak ju zastrelím ešte skôr než sa postaví zo stoličky.

„Tak deti mám povolenie od riaditeľa ale hlavne teraz musím mať od vašich rodičov lebo sa ide do Francúzska" povedala učiteľka.
Všetci spolužiaci sa postavili začali kričať od radosti, búchať od radosti hádzať zošity od radosti a aj stoličky.

Náhle som si  spomenula že som zabudla si prečítať správu ktorá mi prišla, bolo tam napísané že: „ tešíš sa ?".

A vtedy mi doplo bola to Harley to neznamená číslo, to ona vybavila niečo takéto.
„ Dobre, kľud vráťte všetko tak ako bolo" povedala učiteľka a rozdala papiere pre rodičov.
„ Toto musí váš rodič podpísať keď tam chcete ísť, náš nový riaditeľ vám chcel spraviť prekvapenie na privítanie, do troch dňoch to potrebujem naspäť, ideme tam za štyri dni."

V ten moment zazvonilo a všetci utekali preč s triedy bola to našťastie posledná hodina a mala som možnosť ísť rýchlo domom a ešte to ukázať a povedať mame. Keď som prišla domov, bola tam polícia, nechápala som.

Mama tam sedela s plačom a všade dookola to bolo rozhádzané.
„Mami čo sa stalo ?".
„Zlato vykradli nás, išla som do obchodu a keď som sa vrátila bol rozbitý zámok, ukradli dosť dôležité veci našťastie peňaženku a všetky doklady mám" povedala smutným hlasom mama.

Začala plakať tak som ju objala, moja mama bola veľmi ľahká korisť od vtedy čo otec zmizol, ľudia by neverili že predtým sme boli šťastná rodina.
„Idem sa pozrieť do izby " povedala som mame.

Keď som prišla do izby všetko bolo rozhádzané moje veci, môj stolík, moja posteľ, plagáty, zošity, rozbité zrkadlo, nič nebolo také ako som to videla predtým než som odišla do školy.
Niečo museli hľadať iné vysvetlenie to nemalo neviem či bol jeden alebo dva či piati ale vedela som, že to nenechám tak.

Keď policajti odišli mama povedala „ dnes prespíme v hoteli a zajtra pôjdeme upratať dom".
„Dobre len idem si pre niečo do izby". „Utekaj rýchlo" povedala nervózne mama.