The Trainer ( #Niam )

Chapter 2.

„Poď sem Liam.“ Pokynul Max keď som prišiel do jeho izby aby som mu oznámil že všetci chlapci sú už vo svojich izbách, dokonca aj mladý „rebeli“.
Prikývol som a vkročil do veľkej priestrannej izby ktorá pôsobila až moc umelo. Tmavé steny, biely nábytok a ani jedna smietka špiny, ak samozrejme nerátam seba.
„Ako sú na tom chlapci ?“ Spýtal sa s predstieraným záujmom, no aj napriek tomu že som vedel že to predstiera, odpovedal som úplne vážne : „Všetci sú vo svojich izbách a som si viac než istý že odtiaľ nevídu bez povolenia.“ Počas toho ako som hovoril, môj pohľad spočíval na mojich topánkach, tak ako sa chlapci nepozerajú do očí mne, tak sa ja nepozerám do očí Maxovi. Hneď na začiatku si určil pravidlá a ja ich dodržiavam.
Odpovedal niečo v zmysle že je rád že ich mám tak pod palcom, a pokýval rukou aby som k nemu prišiel bližšie.
Moje nohy boli ako z kameňa, bolo to tak vždy keď som bol v jeho prítomnosti. Nevedel som sa pohnúť, bál som sa ho, a bál som sa k nemu čo i len priblížiť.
„Liam, myslím že nechceš aby sa stalo to čo minul.“ Keď som si spomenul na to , čo bolo minule, začal som prudko dýchať, moje ruky boli zaplavené potom a do očí sa mi hrnuli slzy.
Hlavu som sklonil ešte viac aby mi nevidel moje začervenané oči a spravil malý krôčik jeho smerom.
Celé telo sa mi začalo triasť, nemohol som to kontrolovať, môj strach z neho bol väčší než strach z jeho vyhrážok.
Počul som ako so otrávene povzdychol a ako vstal zo stoličky. Môj strach vzrástol ešte väčšmi keď som si uvedomil že kráča ku mne.
„Liam ja ti nechcem ublížiť, nezabúdaj nato,“ medzi ukazovák a palec  chytil moju bradu a potlačil nahor čím som zdvihol hlavu tak aby mi videl do tváre, „ a tiež nechcem aby si nejako trpel, len, vieš keď sa nesplní to čo vyžadujem, následkami sú tresty, a čo ja vždy hovorím o trestoch ?“ Spýtal sa blízko mojich pier.
„ Tresty musia byť tvrdé, inak si nik nezapamätá , že to nemá robiť znova.“ Hovoril som tichým a trasúcim sa hlasom.
„Presne tak, takže mi nesmieš zazlievať ten minulý.“
Pomaly som prikývol a dodal: „ Nezazlievam, zaslúžil som si ho.“ Nezaslúžil ! Vykríklo moje svedomie, no potlačil som ho do úzadia.
„Liam, niečo od teba potrebujem.“ Pošepkal mi do ucha, začal mi bozkávať sánku a postupoval až k ústam.
Dal mi letmý bozk na pery a následne sa na ne dravo prisal. Jednu ruku dal na temeno mojej hlavy a druhú na môj zadok.
„Čo, presne, potrebuješ?“ Vykoktal som pomedzi bozky.
Trochu sa odo mňa odtiahol , chytili moju ruku a položil ju na svoj rozkrok v plnej veľkosti.
„Ty vieš čo potrebujem, zlatíčko.“ Nereagoval som.
Zatvoril som oči ,sprudka sa nadýchol aby som odohnal ďalšiu várku sĺz a kľakol si. Prstami som začal pomaly odopínať opasok, gombík a nakoniec zips. Sťahoval som mu a aj napriek tomu všetkému čo mi spravil, som bol fascinovaný jeho telom, jeho krásnym telom.
Prstami som prechádzal po odhalenej koži a tiež po vypukline v jeho boxerkách.
Viem že je nedočkavý a nemá rád keď zdržujem, tak som mu nohavice rýchlo stiahol a boxerky taktiež.
Ani som sa na Maxa nepozrel a hneď som chytil jeho penis do ruky. Pomaly som po ňom prechádzal bruškami prstov a obzvlásť som sa venoval špičke. Dýchol som na ňu teplý vzduch a jemu naskočila husia koža.
„Liam...“ Vzdychol keď som si ho dal do úst.
Bol som rád že vzdychá moje meno.
Usta som otvoril ešte viac a snažil som sa ho dať so úst celého.
Prečo sa tak snažíš ? Spýtalo sa moje svedomie, a musím uznať že položilo dobrú otázku.

„Ahoj Collin.“ Pozdravil som ho keď som vošiel do jeho izby.
„Dobrý večer.“ Odzdravil potichu s hlavou sklonenou k zemi.
„Vieš prečo som tu.“
Len pomaly prikývol, a videl som ako sa mu začali kotúľať slzy po tvári.
„Prosím, ja som to naozaj nechcel. Neviem čo to na mňa prišlo. Nikdy by ma nenapadlo sa na v...“
„Collin vieš že toto na mňa neplatí.“ Nemusel som zvyšovať hlas aby som ho prerušil, vie kedy sa má prestať snažiť.
„Viem.“ Skoro ho ani nebolo počuť.
Bolo mi ho trochu ľúto. Nemusíš to robiť Liam, Collin má len 17. Snažilo sa ma presvedčiť svedomie.
„Vyzleč sa Collin.“ Povedal som tvrdým a neoblomným hlasom., a sledoval ako sa hnedovlasý chlapec vyzlieka zo svojich vecí.
Najprv išlo dole tričko, jeho krásna mladá nahá hruď mi bola na obdiv a ja som sa nevedel vynadívať.
Hneď za tričkom išli dole aj nohavice spolu s ponožkami, a nakoniec boxerky.
Začal som si rozopínať opasok a pomaly pristupoval k nemu.
Keď som bol úplne pri ňom, videl som ako ho striaslo a naskočila mu husia koža.
Chytil som ho za ramená, prudko ho otočil tak aby mi bol chrbtom, a potlačil aby sa predklonil.
Začal vzlykať hlasnejšie a opakoval slovo prosím.
Nechcel som mu ublížiť, naozaj som mu nechcel ublížiť znova, bolo to moje zlatíčko, no nedal mi na výber.
Stiahol som si nohavice spolu s boxerkami, trochu si napľul na ruku a rozotrel si to po mojom penise., nespravil som zo preto aby to jeho nebolelo, jeho tu bude bolieť tak či tak, no preto aby to nebolelo mňa.
Rukami som mu prešiel po zadku, pevne ho zaň chytil a vrazil svoj penis do jeho útrob.
Collinova prvotná reakcia bol výkrik spojený  so slovami plných prosieb.
Nebral som na to ohľad a začal som tvrdo a neúprosne prirážať.

P.A.___________________________

Nová časť.AKo sa páči ? Bolo by super keby ste sa vyjadrili v komentoch.
A do ďalšej časti by ste mohli dať 5 votes.
Takže čauko.