The Trainer ( #Niam )

Chapter 4.

P.A
Kapitoli som sa rozhodla dávať tak že nebudú na seba nadvezovať, to tu sa nedá nenadvezovať.
_______________________________________

Chvíľu som na neho zarazene pozeral, no spamätal som sa veľmi rýchlo.
Bičík som hodil na zem, teraz ho potrebovať nebudem. Rozbehol som sa k nemu, prudké kroky ktoré neutlmilo ani ihličie na zemi ho vystrašili a začal predo mnou ustupovať, no bol pomalý. Rukou som ho chytili okolo krku a tou druhou mu dal pravý hák presne do brucha, aj by sa zapotácal dozadu, no moja ruka na jeho krku tomu zabránila.
Začal sa mykať, rukami búchal do tej mojej no bolo to márne.
„Nemô... ne... žem.... dý...ch..,“ Koktal.
Najprv som stisk povolil len trochu , a nakoniec úplne, v ten moment padol na kolená a začal lapať po vzduchu.
„Už to od teba nechcem nikdy počuť.“ Povedal som pokojným hlasom, vydal sa späť, a bol som si viac než istý že ma bude nasledovať.

Collinov pohľad :

„Kde máš brata ? Niečo nám dlží.“
„Netuším, bude niekde tu.“ Vyhlásil som a pokračoval.
„Tie dlhy teda splatíš ty.“
„Ani náhodou, nebudem cvakať za svojho brata.“ Pre tento raz som sa na nich ani nepozrel.
„To nebola otázka.“ Zasmiali sa.

Liamov pohľad :

Toho chalan som zaviedol späť do izby, rozhodol sa že zaúčanie nováčikov si nechám na zajtra a vybral sa za Maxom.
Zaklopal som, ozvalo sa už známe ďalej, otvoril som dvere a následne ich zavrel, no inak som sa ani nepohol, poslušne som stál pred (p.a za ?? neviem ako lebo keď poviete aj pred aj za dverami tak to vyznie tak že čakáte vonku, takže ak máte nejakú radu ako to napísať dajte vedieť :D ) dverami a čakal na jeho „povely.
„Poď sem Liam.“ Nie, nie, nie tento tón hlasu nie. A aký to bol tón hlasu ?
Nadržaný.
Hlavou mi prebehla posledná spomienka keď bol Max nadržaný. Jediná vec čo sa mi vybavuje je bolesť, či fyzická či  psychická, na tom nezáleží . To je jediná vec s ktorú si viažem k sexu.
Ale donútil som svoje nohy k pohybu, prišiel som až ku stolu za ktorým sedel.
„Koľko sme už nemali sex ?“ Spýtal sa ma.
Spýtal sa ma to ako keby sme boli pár a kvôli deckám sme na toto nemali čas, no ja som to vedel presne, jeden týždeň, dva dni a tri hodiny, toľko sme nemali tú vec ktorú Max nazýva „sex“.
„Neviem.“ Snažil som sa odpovedať nenútene, no povedzme si úprimne, neviem to.
„Koľko je to Liam ?“Toto už nebol nadržaný tón hlasu, toto bol rázny tón hlasu ktorému sa neodvážite odporovať, ale ak mám byť úprimný, neprekvapilo ma že vie, že to viem.
„Jeden týždeň, dva dni a tri hodiny.“ Povedal som potichu  a nadskočil keď sa jeho dlaň dotkla mojej šiji. Ako sa ku mne dostal tak nečujne ?
„ Je to už dlhá doba, a pokiaľ viem, ty si sex, a ja nie. Tak láskavo nebuď sebec“ Poslednú vetu vykríkol a svoj stisk na mojej šiji spevnil.
Viečka som stlačil k sebe, bol som zhnusený, ale predovšetkým , vystrašený.
„Liam buď to bude dobrovoľne ...“
„... bude to dobrovoľne .“ Prerušil som ho, trhol som sebou a otočil sa tak aby som mu videl do tváre, na nič nečakal a pobozkal ho. Mám pocit že nebol ani v najmenšom prekvapený.
Vôbec sa s tým nesral, chytil ma za zadok, nadvihol ma a posadil na stôl. Vykašlal sa na tričko a rovno mi začal dávať dole nohavice. 
Ruky dal preč z môjho zadku a zaplietol mi ich do vlasov, toto nikdy neurobil, toto je až moc osobné gesto, no neriešil som to.
Svojimi dlhými prstami vošiel do mojich boxeriek a začal nimi trieť moju špičku. Čo to robí ? Znova sa ozvalo moje svedomie. Snaží sa. Ozvalo sa niečo čo nadŕža Maxovi.
„Ešte som ťa nepočul vzdychať, chcem to zmeniť.“ Povedal a môj penis chytil do celej jeho dlane. Trel ňou o penis tak intenzívne že jeden vzdych opustil moje ústa, no zrazu som sebou trhol.
Celou touto chodbou sa ozval krik, Collinov krik, jeho hlas by som spoznal kdekoľvek. , no Max ako keby bol hluchý, nevšímal si to a pokračoval vo svojej „práci“.
Nevedel som sa sústrediť na Maxove prsti či dlaň, v ušiach sa mi rozoznel ďalší Collinov výkrik. Dovolíš aby Colinovi ubližovali ? Ozvalo sa svedomie.
Všetky bunky v tele mi radili, kričali na mňa aby som ostal na tomto stole a robil to čo doteraz, užíval si lomené predstieral nadržanosť a vzrušenie, no ja som sa ich rozhodol nepočúvnuť.
Odsotil som Maxa od seba , nejako som si v tej rýchlosti nasadil nohavice a z Maxovej izby vyletel ako naolejovaný. Z toho budú problémy. Ozvalo sa niečo čo nadŕžalo Maxovi.  
Prečo mám pocit že to niečo je múdrejšie ako moje svedomie ?
Nemal som ani tušenia kde sa Collin nachádza, no jeho ďalší výkrik mi napovedal. Rozbehol som sa  asi k štvrtým dverám od Maxovích. Rozrazil som ich a videl niečo z čoho mi vrela krv v žilách.
Na zemi ležal nahý Collin, a vzlykal. Okrem neho tam boli ešte traja chlapci zo skupiny ktorú mal dnes na starosti Sydney.
Jeden z nich mal ruku po zápästie v Collinovi a ďalší dvaja ho držali aby náhodou neutiekol.
Lepšie som sa na nich pozrel, tých dvoch ktorý ho držali som nespoznal, pre teraz, no toho ktorý mal ruku v Collinovi áno, volal sa Donel.
Ešte si ma nevšimli, lebo Donel namiesto rozťahovania Collinovho vchodu začal tou rukou  prirážať.
To bolo pre Collina už moc, začal plakať, prosiť a všelijako sa krútiť. V tom momente som sa k nim rozbehol s jedinou myšlienkou a to zbiť ich do bezvedomia, keď nie všetkých, aspoň Donela.
Nekričal som na nich lebo by sa mohli zľaknúť a Donel by z Collina tú ruku vytiahol rýchlo a to by bolo ešte bolestivejšie.
Bez povšimnutia som sa dostal priamo za Donela, jednou rukou ho chytili pod krk a druhou som chytil jeho ruku ktorú mal v Collinovi.
Donel začal sebou cukať a mykať, tí dvaja si ma už dávno všimli a zdrhli.
„ Pohneš sa, zlomím ti väz.“ Vyhrážal som sa mu.
Samozrejme som nebol v takej pozícii aby som to spravil, no Donel bol tak vystresovaný že to nemohol vedieť.
„ A teraz pomaly vytiahneš tú tvoju skurvenú ruku z jeho vchodu, rozumieš ? Pomaly.“ Sykol som na neho a on nebadane prikývol.
Začal som pomaly vyťahovať Donelovu ruku z Collina a čím sme boli bližšie pri hánkoch, tým viac sa Collin mykal a kňučal.
„ Budeš ju vyťahovať sám a naozaj pomaly,  inak ťa zabijem.“ Pošepkal som mu do ucha.
Nečakal som na jeho reakciu a pustil ho.
Rýchlosťou svetla som sa dostal ku Collivi a začal ho utešovať.
Hladkal som ho po vlasoch a vravel mu že si to odpikajú, ale hlavne to že už sa to nikdy nezopakuje.
To že Donel svoju ruku vytiahol celú mi napovedal Collinov úlavný povzdych.
Rýchlo som sa pozrel na Donela a následne na jeho ruku. Bola od KRVI !
Zaťal som sánku, a naozaj sa premáhal aby som toho bastarda nezabil.
„Vypadni odtiaľto.“  Vo dverách sa objavil Max. Ako náhle Donel počul že má povolené vypariť sa, využil to a už ho nebolo.
Na Maxa som sa ani nepozrel, moja pozornosť bola upriamená na to malé trasúce sa klbko na zemi.
„Odnes ho do izby Liam a postaraj sa o neho.“ Rozkázal mi Max.
Bez slova som ho podobral pod kolenami, chytil za chrbát a zdvihol, samozrejme, veľmi opatrne, napriek mojej opatrnosti Collin vzlykal.
„Čšššt.“ Chlácholil som ho.
Keď sme prechádzali okolo Maxa, tak som mal pohľad sklonený a pozeral sa na Collinu hruď ktorá sa ťažko dvíhala. No keď som si myslel že nás nechá Max len tak prejsť, chytil ma za rameno a pošepkal mi do ucha vetu z ktorej mi prešiel mráz po chrbte : Za svoje činy budeš niesť  následky.

P.A___________________________
Do novej časti 8 votes .
Čauko.