Konečne nie hrdina (Loki) [DOKONČENÉ ✅]

Koniec Hellinej vlády /24. KAPITOLA

Pomaly sme sa už blížily k diablovej riti. Mala som trochu aj strach. Veď predsa len zvládnuť také vysoké preťaženie?! To dá zabrať.

Už je to tu za pár sekúnd sme tam. Dostali sme sa tam a teraz nás to niekam teleportuje. Sme tu! Sme na Ásgarde.

Ale niekto tam je. Niekto bojuje s Hellou. Počkať ČOOOO?! Veď to je Stark a Cap spolu s Nat. Čo tý tu robia.

,,Hej ľudkovia, nechcem rušiť ale ako sa sem dostal Stark s Capom a Nat" otočila som sa ich smerom

,,Prečo sa ich nespýtaš sama?" usmiala sa Valkyra a pomaly pristála na Bifroste.

Tam nás už čakal Heimdall aj s jeho mečom. Stark, Cap aj Nat boli v predo a bojovali s Hellinou armádou. Tá sa zatiaľ nebezpečne býžila k Bifrostu. Našťastie tam stál Heimdall a strážil ho. Pomali sme pristáli pred veľkou kopulou.

Stark repulzormi zabíjal nemŕtvu armádu. Trochu pritiahnuté za vlasy? Aj ja si myslím.

Vyšli sme z ľode a vrhli sa do boja. Samozrejme že som tam bola za hviezdu. A to Helle očividne vadilo. Okamžite po mne vrhla meč. Ja som sa však uhla. Nedalo jej to a pokračovala. Držala som sa, to musím uznať.

Nám to však pomohlo. Kedže Hella nedávala pozor kľudne mohli zaútočiť zo zadu. Ale úprimne ako chcete zabiť bohyňu smrti.

Thór nám po ceste stihol povedať o Sarturovej korune a o konci Ásgardu. Taktiež viem že Hella berie moc z Ásgardu. Takžeeeeee. Len v skratke.

,,Hej ľudia. Thór choď aj s Valkýrov pre Sarturovu korunu a vhodte ju do večného plameňa. Loki evakuj Ásgarďanou. Korg a Miek tu majú byť každú chvíľu" všetkým som zavelila. Mali ste vydieť ich výrazi. Vezerali ako keby videli ducha. Ale žarty stranou.

Hej viem som zloduch a dobrým nepomáham, ALE toto je VÝNIMKA. Takže si nezvikajte. Aj tak sa na ceste domov zastavím vylúpiť banku. Veď z čoho mám žiť. Je to niečo ako rutina.

Zpoza našej lode sa objavila ďalšia obróvska mohutná loď. Z nej vystúpil Korg. Všetci k nemu ihned pribehli. Loki dal povel aby všetci nastúpili do lode a evakuovali sa.

Tesne potom ako všetci nasadli do lode sa objavil ohnivý červený pajác. Akože no pajác to nebol lebo bol väčší ako palác. Mal obróvsky meč, ktorý ani nevedel zdvihnúť a to si hovorí boh. Netuším z čoho bol, ale vyzeral byť   ťažký.

Zpoza neho vyletel Thór na kladive aj so Valkyria. Roztomilý pár. Čo iné vám mám k tomu povedat.

Pristál na Bifrost a opatrne položil Valkyriu na zem. Ich pohlady sa stretly. Už som vydela tú romantickú scénu kďe sa pobozkajú. Keď v tom medzi ich hlavami preletel meč.

Obidvaja sa strhli a odskočili od seba.

,,Ty BEŠTIA" skríkla som
,,Prekazila si im ich prvú PUSU" naštvane som k nej so šablami mierila

,,El Nie-" strhol sa Loki

Keď už som na ňu chcela zaútočil Sartur ma prerušil.

,,Ja som skáza Ásgard! Už nie je pre vás útecha" zareval mohutným hlasom

Zobral obróvsky meč a vrazil ho do vnútra Ásgardu. Loki aj Thór sa strhli a utekali ku lodi kde už boli všetci nastúpený. Rozbehla som sa za nimi. Samozrejme Heimdall nemohol chýbať. Hella si všimla že utekáme tak sa pozrela na Sartura. Ten ešte raz vrazil mečom do jadra Ásgardu.

Zem sa začala triasť. Rýchlo som naskočila a už sme leteli preč.

,,Nevyzerá to tak zle" mykla som plecami

,,Počkať, kde je Ódin?!" začala som panikáriť

,,Tu som drahá" všetci sa rozostúpili a tak vytvorili cestu

S mohutným žezlom predstúpil predomňa.

,,Ďakujeme ti všetci" povedal pokojným hlasom a položil mi ruku na pleco

,,,Ďakujem za pochvalu, ale nezvikajte si" uškrnula som sa

,,Som rád že si vybral Loki takú dobrú manželku" usmial sa na Lokiho

,,Manželku?!" nechápavo som sa na neho pozrela

,,Snaď si si nemyslela že by som umrel skôr ako by sa jeden z mojich synov vydal" uškrnul sa

,,To môžme prebrať neskôr" rýchlo som odvrkla a pozrela sa naten úžasný vesmír

,,Kam teraz ideme?" opýtala som sa

,,Na Zem" odpovedal Stark

,,Alee čaute. Vy ešte nie ste mŕtvy?" prekvapene som sa pozrela

,,To by sme ti nemohli urobiť. Koho by sme potom chitali do basy" uškrnula sa Nat

,,Takže aj ty žiješ. No to je náhoda" uškrnula

,,Tak ďalšia zastávka MIDGÁRD!" zahučal Thór

Všetci zajasali a už pomali a isto sme začali vydieť Zem.

Asi sa pýtate čo sa stalo s Hellou a Ásgardom. No ako to mám povedať. Rozketel sa na molekuli. Malinké molekuli. Takže nič no. Teraz budeme musieť žiť na Zemi.

Ahojte všetci. Asi už tušíte že tento príbeh bude končiť. Ale ak budete chcieť môžem napísať pokračovanie. Baví ma to písať.

Umaxis