Konečne nie hrdina (Loki) [DOKONČENÉ ✅]

Dovidenia/ 25. KAPITOLA

Pomaly sme pristáli na pole plné slnečníc. Otvorili sa dvere. Opatrne sme z lode začali vystupovať. Všetci boli veľmi vystrašený. Veď to by som určite bola aj ja. Kebyže sa môj domov zmení na molekuli vo vesmíre.

Hneď ako sme otvorili dvere, stál tam Fury. Ja akože neviem či sa vie teleportovať, ale nedáva mi to zmysel. On je naozaj všade tam kde sme my. Netuším ako to robí.

To je ale teraz jedno. Všetkých sme vysadili z lietadla a pomali nastúpili zase do Furyho lietadla. Z lietadla do lietadla. Už sa pomali ľudia začali ukludňovať. Boli aj pokojnejší.

Vošli sme dnu a vzlietli. Deťom dali deki. Rodičom a dospelým zase dali čisté oblečenie. Nie že by to straré oblečenie bolo zlé, ale bude im teplejšie v tom čom im dali. Sadla som si na najbližšiu lavicu. Bola som dosť unavená z boja. Nevedala som čo mám robiť.

Ásgard mi bude chýbať. Tak veľmi by som teraz Lokiho objala, ale neviem kde je. Stále som však nezabudla čo mi spravil. Som na neho nahnevaná ale zároveň mi chýba.

Ponorila som si svoju tvár do rúk.

,,Chýbal som ti?" ozvalo sa nadomnou

,,Loki?!" povedala som prekvapene a rýchlo vyskočila na nohy

,,Tak chýbal som ti?" hrdo sa uškrnul

,,Jasné!- teda vlastne ani nie" urazene som odvrkla. On ma však objal. Bola som dosť zaskočená lebo on takéto prejavy láski moc neprejavuje, ale bola som šťastná.........

A TOTO JE KONIEC

Ja viem možno ste čakali iný koniec, ale nič lepšie ma nenapadlo. Mám nápad že by som začala písať pokračovanie ale neviem či by sa vám to páčilo. Ak hej tak mi určite napíšte do komentáru. Budem rada za každú hviezdičku. Dúfam že sa vám príbeh páčil. Zatiaľ doví.

Umaxis🌟