I just..

//12//

Ublížene som sa zložila do pohovky nachádzajúcej sa na chodbe mojej školy a začala som vzlykať. Tvár som si skrývala do obrovských rukávov mikiny a snažila som sa byť čo najviac potichu tak, aby som zbytočne nevzbúdzala pozornosť ľudí naokolo. To, čo som práve uvidela mi tentokrát už zlomilo srdce na miliardu kúskov a rozhádzalo ich všade okolo mňa. Zrazu som sa cítila slabo a slzy sa mi liali dole tvárou.
~
Nechápala som, čo sa stalo.. posledné dni bola síce divná a celé to vyvrcholilo včera, ale nečakala som niečo takéto. Ráno, keď sa odomňa prvý krát odobrala a šla úplne inak som sa jej rozhodla napísať správu:

7:26 am
"Viem, že som úplne tupá a asi to bude tým, ale mrzí ma to :/.. poobede prídem za tebou a porozprávame sa.. mám Ťa rada a prajem pekný deň <3"

Chcela som jej spraviť coming out a taktiež povedať, čo je vo veci. No Chris bola rýchlejšia.

7:54 am
"Už vopred Ti oznamujem, že mám chalana.."
7:55 am
"Ale kamarátky byť môžme"

V tejto chvíli mi došlo, že už minimálne niečo tuší. Dve obyčajné vety mi dokázali ublížiť. V šoku som nevedela čo odpísať a tak som sa to celé snažila potichu vstrebať a nerobiť unáhlené závery. Ďalej už vieme čo nasledovalo.
~
O 5 minút neskôr mi pípla ďalšia správa a znovu od Chris.

8:00 am
"Neviem, vadia mi lezby v mojej spoločnosti a neviem, nemôžem sa s tebou teraz baviť"

8:03 am
"Ja nie som lezba.. to si si mohla všimnúť. Ale dobre no, ako myslíš. Ak sa nechceš baviť, tak nebudeme. Ahoj."

Ostala som dotknutá. To fakt pošle pokojné a milé kamarátstvo do hája len kvôli tomu, že som teplá? Nenachádzala som slová a nevedela som ako reagovať, takže som len čučala do blba a nechala som horúce slzy ublíženia a straty aby sa mi ďalej valili dole tvárou.
~
9:48am
"No tak, teraz sa neurážaj pucmolka"

Opäť som ostala bez slov. Najprv ma osočí, pošle doprdele a následne mi povie aby som sa neurážala? Nebola som urazená. Bola som au. To ju už ale ale zjavne nezaujímalo.
~
Po skončení školy a návrate na intrák som bola plne rozhodnutá ísť za ňou aj napriek tomu, že na mňa bola hnusná. Pozdravila som sa jej na chodbe, no jej otrávený pohľad poza plece ma už len viac rozcítil a rozreval, už ani neviem koľký krát za tento deň.
~
Následne dni naše kamarátske puto zmizlo úplne a neostala po ňom už ani stopa. Možno len spomienky, prázdne pohľady pri náhodnom stretnutí medzi izbami a žiaden kontakt. Ako keby sme sa nikdy ani nepoznali. Odstupom času si som avšak istá, že to nie je to, čo zrejme chcela urobiť a taktiež viem, že ju to mrzelo tak isto ako mňa, aj keď sme sa po poslednej správe už nikdy nebavili.

-xx-