I just..

//13//

Svet sa točil ďalej a pre moje prekvapenie, aj bez nej, aj keď sa to zdalo byť podstatne tažšie. Deň šiel za dňom, týždeň za týždňom, až z toho bol viac než mesiac. Smútok a "depka" z odmietnutia a straty pomaly, ale isto mizli a všetko sa začalo vraciať do akéhosi normálu. Prijať realitu a fakt, že je preč však nebolo jednoduché a stále to bolelo. Vieš, keď sa Ti stane niečo, čo Ti ublíži, dotkne sa Ťa to, či sa Ti to zaryje do pamäte ako zlá spomienka - ostane to tam, o tom nie je žiadna reč. Ak si aj Ty prechádzaš práve niečim takýmto, ver mi. Bolesť časom buď zmizne alebo ju len prestaneš vnímať. Alebo nájdeš niekoho, kto Ti brunetu s okuliarmi prestane pripomínať a totálne Ti zmení predstavu o tom, kto sa Ti to vlastne páči a ako vyzerá Tvoj "typ". Ach. Asi mám problém s crushmi. Ale len asi.. Či? Nie, nie. Určite nie. Určite. Či? Či?!?

-xx-