//1//

877 24 4
                                    

Tak. A je to tu. Prvý deň na strednej. Ráno som vstala po takmer celej prebdenej noci a ako tak som sa snažila sa dať dokopy.. tak to napokon aj vyzeralo. Neskôr sme šli s Andreou spoločne na raňajky a potom som sa utekala dokončiť späť k nám.
Do mailu sme dostali pokyny k prvému dňu na novej škole. Všetci prváci sa mali stretnúť v aule školy.
Okolo ôsmej sme vyrazili na zastávku mhd a cesta odtiaľ až k našej škole nám trvala úmorných 50 minút, cez celé ranné zazápchované mesto. Predstavte si tie ranné stresy a nevoľnosti v mhd. Fuj. Keď sme prišli pred školu, nachádzalo sa tam už pár ľudí. Všetci sme sa dali do auly a začala hymna, potom príhovor a všetko to obyčajné, čo na každej škole. Riaditeľ nám poprial úspešný štart strednej školy a po jeho prejave sme sa mali dostaviť k svojim novým triednym učiteľom, kt. sme mali napísaných na zozname podľa daných odborov.
Po chvíli som si našla ten svoj a spoznala som sa so svojou triednou a ako tak aj novými spolužiakmi.
"Ahoj, som Sisa" usmiala sa na mňa nižšia baba s tmavými vlasmi a svetlohnedými očami a už mi aj podávala ruku. "Ahoj, ja som Tea" usmiala som sa tiež. Pamätám si ju z prijímačiek. No vtedy som ju vnímala úplne inak, aj keď za tú chvíľu sa to nejak nedalo vnímať. "Tak to teda vyzerá, že sme spolužiačky" povedala milo. "Hej hej, už to tak bude. Tak teda zajtra?" snažila som sa ukončiť konverzáciu, lebo som videla predtým než sa predstavila, že s niekym telefonuje a nechcela som rušiť. "Jasné. Vidíme sa" povedala a odišla, už s telefónom na uchu. Ja som sa rozhliadla, či niekde neuvidím Andreu, no nestalo sa tak, takže som sa vybrala na internát späť, sama.
Cestou späť som si šla kúpiť ešte kávu, ale aj tak som takmer cestou v mhd zaspala. Typické pre mňa.

-xx-

I just..Место, где живут истории. Откройте их для себя